Odborníci diskutovali o vojnovom rasovom zákonodarstve

semdesiat rokov od prijatia prvých protižidovských zákonov na Slovensku v apríli 1939, ktoré sa stali základom cieľavedomého prenasledovania židovského obyvateľstva, si Ústav pamäti národa a Múzeum holokaustu v Seredi pripomenuli zorganizovaním seminára Uzákonené bezprávie - Rasové zákonodarstvo na Slovensku a v Európe. Podujatie sa konalo 6. mája 2019 v Zichyho paláci v Bratislave.

Prvý blok otvorila Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva SAV svojím referátom K prvým slovenským legislatívnym "ideovým návrhom" štátom organizovanej lúpeže židovského majetku. Ako druhý vystúpil Ivan Kamenec z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý hovoril o realizácii niektorých antisemitských zákonov na Slovensku. Pavol Makyna z Ústavu pamäti národa priblížil navrhované definície pojmu "Žid", o ktorých sa diskutovalo v rokoch 1938 a 1939.

Referát o dvoch fázach arizovania židovského majetku na Slovensku v rokoch 1939 až 1945, ktorý predniesol Ľudovít Hallon z Historického ústavu SAV, otvoril druhý blok prednášok. Americká výskumníčka Madeline Vadkerty priblížila svoj projekt Ľudia píšu Tisovi o židovskej otázke, v rámci ktorého sa venuje výskumu listov písaných prezidentovi vojnového Slovenska nielen prenasledovaným židovským obyvateľstvom, ale aj ľuďmi túžiacimi arizovať. Peter Borza z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach hovoril o reakcii gréckokatolíkov na prenasledovanie Židov, pričom poukázal najmä na biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý za svoju pomoc prenasledovaným dostal aj ocenenie Spravodlivý medzi národmi.

Predseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy počas otvorenia seminára

Vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok počas otvorenia seminára

Referát Kataríny Zavackej (v prvom rade prvá zľava) K prvým slovenským legislatívnym "ideovým návrhom" štátom organizovanej lúpeže židovského majetku

Diskusia počas seminára, vľavo historik ÚPN Pavol Makyna, vpravo Ivan Kamenec z historického ústavu SAV

Diskusia počas seminára, zľava Peter Borza z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, výskumníčka Madeline Vadkerty, historik Ľudovít Hallon z Historického ústavu SAV a historik ÚPN Ondrej Podolec

Foto: Andrea Púčiková, ÚPN