Odborná konferencia ZPKO PV na tému politických väzňov v 20. storočí

ZPKO-PV ako jedna z organizácií združujúcich a zastupujúcich záujmy bývalých politických väzňov z obdobia komunistického režimu, usporiadala 22. septembra 2015 v Smoleniciach odbornú konferenciu „Politickí väzni v 20. storočí.

Prednášatelia z radov historikov sa venovali väzneniu z politických dôvodov v období Rakúsko – Uhorskej monarchie, väzneniu kňazov, biskupov, či národovcov v neskoršom období existencie Československa, ale aj úlohe Ústavu pamäti národa vo vzťahu k politickým väzňom komunistického režimu. Na základe pozvania organizátorov sa jej zúčastnil aj predseda SpR ÚPN Ondrej Krajňák.

Vo svojom príhovore účastníkom konferencie povedal: „Téma dnešnej konferencie je aj nosnou témou činnosti Ústavu pamäti národa. Úlohou ÚPN v zmysle zákona o protikomunistickom odboji Z.z. 219/211 je aj starostlivosť o politických väzňov. V uplynulom roku podal ÚPN do NR SR podnet na prijatie zákona o jednorazovom odškodnení pre bývalých politických väzňov. Prostriedky na odškodné pre politických väzňov mali byť hradené z výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov ŠtB. Žiaľ, návrh zákona medzi poslancami v NR SR nenašiel dostatočnú podporu. Ale nevzdávame sa. Pokiaľ ÚPN bude existovať, bude aj opakovane tento návrh zákon v NR SR presadzovať. Tolerovanie, či dokonca akceptácia a ospravedlňovanie nepotrestaných komunistických zločinov, alebo relativizovanie pravdy o minulosti úzko súvisí s rýchlym prechodom spoločnosti od socializmu k dravému kapitalizmu a s nedotiahnutými reformami, ktoré sme si sľúbili v novembri 1989. Po novembri 1989 politickú destabilizáciu, či neskúsenosť nastupujúcich demokratov vo svoj prospech využili nastupujúce bývalé kádrové rezervy KSČ. Ešte do novembra 89 neznáme osoby, sa zrazu objavili ako vynikajúci rečníci a údajne statoční Slováci, ktorí sa bravúrne zmocňovali národnej, či sociálnej agendy, aby si v krátkom čase získavali hlasy a sympatie sklamaných voličov. Vysoká nezamestnanosť a prehlbujúca sa sociálna priepasť boli ako voda na mlyn pre upevňovanie ich politickej moci. A to aj napriek zverejneným tzv. Cibulkovým zoznamom s menami konkrétnych agentov bývalej ŠtB, aj napriek odkrývaniu čiernych miest nedávnej minulosti, aj napriek úprimnej snahe neúspešných demokraticky zmýšľajúcich politikov, často aj bývalých politických väzňov, či populárnych československých disidentov. Témy vyrovnávania sa s obdobím neslobody do úzadia vytlačila snaha o ekonomické reformy, či zápas o udržanie politického vplyvu. Ako povedal zakladateľ ÚPN Ján Langoš: „Žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté." Žiaľ, po rokoch sa ukazuje, že robenie akejsi pomyselnej hrubej čiary za minulosťou sa nie vždy vypláca. Rovnako sa ukazuje, že nestačí iba vedecké dokazovanie zločinov bývalého režimu, či samotné otvorenie archívov bývalých bezpečnostných zložiek. Ruka v ruke s faktami je potrebná aj osveta a vzdelávanie najmä nastupujúcej generácie. Lebo nie náhodou zakladateľ Ústavu pamäti národa, Ján Langoš do preambuly zákona o ÚPN vsunul aj ďalšiu vetu: „Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať".

Predseda Správnej rady ÚPN počas príhovoru účastníkom konferencie.

Predseda Správnej rady ÚPN počas príhovoru účastníkom konferencie.

Účastníci vedeckej konferencie.

Účastníci vedeckej konferencie.

Foto: Marian Turza, ÚPN

Vytlačiť