Nová webová stránka ÚPN mapuje prenasledovanie reholí komunistickým režimom
Sedemdesiat rokov od tvrdého zásahu komunistického režimu proti rehoľným spoločenstvám a kláštorom spúšťa Ústav pamäti národa stránku, ktorá približuje protináboženskú politiku režimu v prvých rokoch po komunistickom prevrate a sprístupňuje autentické dobové dokumenty.
Už krátko po prevrate vo februári 1948 začali komunisti otvorený boj proti cirkvám a veriacim, ktorý bol motivovaný nielen základnými marxisticko-leninskými protináboženskými tézami, ale aj snahou udržať si získanú moc v štáte. Cirkvi a náboženské spoločnosti totiž zostali jedinou potenciálnou opozičnou silou v spoločnosti na Slovensku.
Prvotné obmedzujúce opatrenia postupne prerástli do tvrdých perzekúcií, ktoré vyústili do násilnej likvidácie mužských a ženských kláštorov v roku 1950, prenasledovania duchovných aj veriacich, stoviek politických procesov, likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi, snáh rozložiť cirkvi zvnútra cez kolaborujúce hnutia kňazov či desaťročia trvajúcej diskriminácie veriacich.
Tento rok uplynulo sedemdesiat rokov od zásahov proti reholiam, ktoré komunistický režim realizoval pod krycími menami Akcia K (Kláštory) a Akcia R (Rehoľníčky). Prvý zásah proti rehoľníkom a ich vyvezenie do internačných kláštorov sa odohral v noci z 13. na 14. apríla 1950. Udalosti Barbarskej noci, ako zásah vo svojich memoároch nazval kardinál Ján Chryzostom Korec, sa stali symbolom prenasledovania cirkví. Preto si Slovenská republika od roku 1993 pripomína 13. apríl ako pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných.
Ústav pamäti národa v spolupráci so svojimi partnermi pripravil k 70. výročiu týchto dramatických udalostí novú webovú stránku, ktorá ich viacerými spôsobmi približuje širokej verejnosti. Stránka www.barbarskanoc.sk ponúka texty, fotografie, prehľad internovaných rehoľníkov a rehoľníčok, ich spomienky a svedectvá či dokumenty z viacerých slovenských archívov. Priebeh likvidácie kláštorov dokumentujú aj autentické pramene z proveniencie Štátnej bezpečnosti a ďalších štátnych úradov.
Súčasťou webovej stránky je kalendárium a prehľadná časová os, ktorá zobrazuje vývoj proticirkevnej politiky komunistického režimu od uchopenia moci v roku 1948 do decembra 1951, kedy zanikol posledný internačný kláštor využívaný režimom po Akcii K. Obraz situácie v Československu na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia dopĺňa prehľad vysokých komunistických funkcionárov zodpovedných za represívne opatrenia voči cirkvám a tiež predstaviteľov reholí, ktoré v danom období v krajine pôsobili.
Galéria zachytáva dobové zábery kláštorov, ale tiež fotografie rehoľníkov v internačnom kláštore v Podolínci či saleziánskych klerikov pri práci na stavbe Priehrady mládeže (dnes priehrada Nosice). K dispozícii sú aj videá so svedectvami pamätníkov, ktorí zažili prenasledovanie a väznenie pre svoju vieru a príslušnosť k reholi na vlastnej koži, a dokumentárne filmy o Barbarskej noci.
Súčasťou stránky je aj virtuálny archív dokumentov datovaných od februára do decembra 1950, ktorý zahŕňa správy o vykonaní Akcie K v konkrétnych kláštoroch, pokyny a smernice k Akcii R či správy cirkevných tajomníkov o situácií a dianí v konkrétnom meste či okrese. V blízkej dobe Ústav pamäti národa doplní profily internovaných rehoľníkov a rehoľníčok, interaktívnu mapu či anglickú verziu stránky.
Partnermi stránky www.barbarskanoc.sk sú Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, Slovenský národný archív, Štátny archív v Bratislave, Štátny archív v Banskej Bystrici, Štátny archív v Košiciach, Štátny archív v Trnave a Európska sieť Pamäť a Solidarita.
