Logo

Národná rada SR prerokovala výročnú správu ÚPN za rok 2015

V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov 28. apríla 2016 predložil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2015 Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. apríla 2016 č. 48 pridelil výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2015 (tlač 39) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2015 na svojej 4. schôdzi 17. mája 2016. Gestorský výbor prijal uznesenie č. 7, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2015. Poslanci NRSR správu prerokovali a vzali na vedomie 18. mája 2016. V rozprave k nej vystúpilo 7 poslancov. Vo svojich príspevkoch a faktických poznámkach všetci ocenili aktivity, činnosť, výsledky a úsilie ÚPN a jeho predsedu Správnej rady Ondreja Krajňáka pri plnení úloh v súlade so zákonom o ÚPN. Kriticky sa vyjadrili ku skutočnosti, že ÚPN ani po 13 rokoch svojej existencie stále nemá vlastnú budovu a už po 7 krát musel zmeniť svoje sídlo. Poslanci, ako aj predseda Správnej rady Ondrej Krajňák vyzvali kompetentné štátne orgány, aby sa touto realitou vážne zaoberali. V hlasovaní vyjadrilo s Výročnou správou ÚPN súhlas 124 poslancov, 14 (ĽSNS) bolo proti a 6 sa zdržali hlasovania z celkového počtu 144 prítomných poslancov NRSR.

Z príspevkov poslancov:

Ján Budaj - Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán predseda Správnej rady, sledujem život ústavu od jeho vzniku. Bol som jeden z predkladateľov spolu s Jánom Langošom jeho ustanovenia. Mám aj celú kopu výhrad k jeho existencii, predsa však sa tento ústav stal súčasťou bádania a súčasťou žurnalistiky, súčasťou verejného života Slovenska. Skutočne musím oceniť a je to v istom zmysle moja povinnosť, vytrvalé a veľmi kvalitné úsilie, ktoré ústav venuje pripomínaniu 17. novembra ako dňa obnovenia slobody a nastavenia demokracie v bývalom Československu a dnes v Slovenskej republike. Popri často zaneprázdnených iných inštitúciách štátu, ktoré zatiaľ sa nenaučili využívať nielen tento, ale ani iné štátne sviatky, ako je povedzme Deň ústavy alebo deň, ktorým si pripomíname založenie Slovenskej republiky a tak ďalej nenaučili využívať na to na čo sú využívané obvykle vo svete, čiže na významnú edukačné pôsobenie, na isté pripomínanie kontextu, hodnotového kontextu štátu a tej ústavnej podstaty, na ktorej je štát založený, tak Ústav pamäti národa bol tým, často aj jediným štátnym, štátnou inštitúciou, ktorá v prípade nastolenia slobody a demokracie túto povinnosť nikdy nezabúdala. Tá práca, ktorú tam práve súčasný šéf nastolil a stabilizoval prinášala naozaj dobré výsledky. Zameriaval sa najmä na pôsobenie medzi mladými. Samozrejme, že aj tento ústav by potreboval pozornosť parlamentu v tom zmysle, že jeho pôsobenie v neustálych provizóriách naozaj je kuriozitou. Je to naša naj.... inštitúcia. V tomto zmysle prajem súčasnému riaditeľovi, aby sa dočkal toho, že práve za jeho pôsobenia ústav stabilizuje svoje pôsobisko. Spravuje dnes zo zákona veľké množstvo archívov, ktoré zatiaľ neboli v celom rozsahu digitalizované. V tom zaostávame za Českou republikou. Pokiaľ viem, stále ešte neboli delimitované časti, opravte ma, ak sa mýlim, ale celé časti súborov, ktoré sa týkali vojenskej rozviedky a možno aj ďalších dôležitých historických súborov, ktoré súvisia so spoločne prežívanou, prežívaným obdobím neslobody spolu s českým národom, ktoré zostali v centrále Štátnej bezpečnosti alebo v archívoch bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Toto úsilie pokiaľ ešte nebolo celkom ukončené, viem, že je to proces, ktorý istým spôsobom začal, ale podľa mnohých náznakov nebol celkom ukončený. Verím, že tento proces sa tiež podarí, verím, že aj v tomto roku dokončiť. K tomu, aby ústav stabilizoval svoje pôsobenie na scéne aj historiografie, ale aj verejného hodnotenia alebo verejnej reflexie svojej minulosti, k tomu nemá iba vybratý názov Ústav pamäti národa, ale aj teda celú preambulu a celý zmysel zákona. Prial by som si, pán riaditeľ, aby ste predstavili poslancom aj verejnosti na začiatku volebného obdobia svoje nielen pokračovanie v dobrých a kvalitných službách, ktoré ústav zatiaľ robí, ale aj v nových podnetoch. Ten počet žiadateľov a možno to niektorí poslanci si aj povšimli, v materiáloch, ktoré ste predložili z roka na rok nestúpa, pretože ľudia, ktorí sú pamätníkmi oných čias z pomedzi nás postupne odchádzajú. Takisto sa mnohé archívne veci už sprístupnili. Druhá vec je, že nakoľko môže ústav vyvíjať výskumnú činnosť týchto materiálov a rekonštrukčnú činnosť, čo sú dve kľúčové odborné vlastnosti, lebo na samotné sprístupňovanie by stačil nejaký menej významný úrad, ktorý by podľa nejakých pravidiel hoci aj pod inou inštitúciou túto úlohu robil. Ale práve výskum a potom práca s verejnosťou. To sú dve výsostné črty ÚPN. Tú prácu s verejnosťou tú minimálne v tých inkriminovaných chvíľach a v tých výročiach vidíme, musím povedať, že nielen vtedy, aj v týchto dňoch bude konferencia týkajúca sa napríklad života Jána Langoša. Treba povedať, že bola aj konferencia nedávno, týkajúca sa výročia Černobyľu, čo je tiež u nás nedodiskutovaná vec, pretože v mnohých krajinách sa verejnosť pýtala na zodpovednosť činovníkov za zamlčiavanie naozaj zdravotného rizika a hygienických faktov. U nás zatiaľ ešte verejnosť do tejto citlivosti neprišla. Čiže ústav pracuje aj mimo, teda počas celého roka, ale tá výskumná, výskumná činnosť, to by ste mohli povedať, že aké máte ašpirácie a či ste spokojný s tou mierou výskumnej činnosti, lebo myslím si, že táto druhá noha výskumného ústavu by mala byť oveľa pevnejšia. Ďakujem pekne.

Veronika Remišová - Ďakujem kolegovi pánovi Budajovi, ktorý pripomenul veľmi dôležitú úlohu, ktorú Ústav pamäti národa plní. A ďakujem aj pánovi predsedovi Správnej rady, pánovi Krajňákovi, že tak neúnavne sa snaží zachovávať to najcennejšie čo národ má a síce, naozaj že historickú pamäť toho národa. A v dnešnej dobe, keď sa u nás rozmáha extrémizmus a fašizmus, ktorému venujeme veľmi veľa pozornosti a je to správne, myslím si, že pri tom všetkom veľmi ľahko môžeme zabudnúť na to, že komunizmus bol podobným totalitným, škodlivým a katastrofálnym režimom ako bol fašizmus. A počas komunizmu tu boli spáchané mnohé zločiny, zničené mnohé životy. V minulom volebnom období sme tu mali poslankyňu pani Šípošovú, ktorá bola dcérou politického väzňa a takýchto príbehov má naša spoločnosť tisíce. Takže ešte raz ďakujem a prajem vám veľa úspechov v tomto poslaní.

Gábor Grendel - Ďakujem za slovo. K tomu stabilizovaniu ústavu čo spomínal pán poslanec Budaj, patrí z môjho pohľadu aj vlastné sídlo Ústavu pamäti národa. Podľa zákona štát musí zabezpečiť ústavu vlastné sídlo. A ako vieme vlastne od založenia toto štát nie je schopný naplniť čo sa v minulosti stalo aj predmetom napríklad politickej pomsty potom ako vďaka Ústavu pamäti národa a sprístupňovaniu niektorých dokumentov boli zverejnené médiami aj, nazvime to, politicky citlivé, citlivé dokumenty. V tejto správe spomínate sťahovanie ústavu už ani neviem koľkýkrát, siedmy možno. Bol by som rád, keby v tomto volebnom období sa ústav zastabilizoval aj vďaka vlastnému sídlu, aby sa tieto politické pomsty už v budúcnosti neopakovali. A čo som si ešte všimol v tejto správe, že tam nie je, ak sa nemýlim, ani jeden prípad za minulý rok, ktorý by bol podaný na Generálnu prokuratúru ako podnet na zločiny proti ľudskosti

Erika Jurinová - Ďakujem pekne. Kolega spomínal problémy s budovou. Mne pri čítaní správy a pri počúvaní aj predsedu, aj pána Budaja ešte napadlo naozaj aj finančné poddimenzovanie. Akože aj zo správy vyplýva, že robíte naozaj v stiesnených podmienkach, myslím personálne stiesnených podmienkach. A určite verím, že to súvisí aj s financiami, ktoré, verím, že veľmi triezvo a zodpovedne spravujete. Je dôležité, aby ústav našiel miesto v našej spoločnosti, ale nielen formálne, ale naozaj aby tie činnosti, ktoré vykonáva, vykonáva ich nie málo, sú veľmi široko rozvetvené, rozkorenené. Máte naozaj veľmi veľa aktivít, ale dôležité je, aby možno že to ťažisko sa postupne presúvalo najmä na tú edukáciu, na vzdelávanie najmä mladých ľudí. Aby sme si naozaj dokázali pripomínať to obdobie neslobody aspoň takýmto spôsobom, pretože tak ako bolo spomenuté, pamätníci nám už pomaly vymierajú. Ale to nemôže znamenať, že doba neslobody, ktorá bola prítomná dlhé roky, môže ísť do zabudnutia. Práve že ak si národ bude dlhodobo pamätať tie zverstvá, ktoré sa diali v krajine, tak len toto nás môže obrániť od toho, aby znova tie zverstvá neprišli a znova sa nekonali. Ďakujem pekne.

Anna Verešová – Chcem sa pridať ku kolegovi Budajovi a chcem poďakovať pánu predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ja som si túto správu mala teda možnosť už teraz cez vás vypočuť už druhýkrát, včera na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďakujem naozaj za túto bohatú činnosť. Viem, že by ste chceli robiť ešte oveľa viac. Naozaj ďakujem, lebo cez vašu činnosť si naša spoločnosť stále pripomína obdobie neslobody a je dôležité pripomenúť, že je to obdobie režimu komunistického aj fašistického. Lebo teraz naozaj hovoríme, mnohé aktivity sa vyvíjajú z toho fašizmu. Ale je dôležité povedať, že stop fašizmu aj komunizmu, teda stop totalitám. A za toto vám ďakujem a naozaj vám prajem, aby ste mali dosť prostriedkov a naozaj aj budovu, teda sídlo, kde by ste mohli túto prácu vykonávať. A ešte tak ľudsky chcem povedať, že aj chcem vyzdvihnúť takú jednu z tých činností a to bol úžasný, výnimočný dokumentárny film Stopy snehu, ktorý ste aj povedali a chcem vám tak poďakovať za všetkých ľudí s ktorými sme sa o tomto filme veľmi bavili a podrobne ho preberali. Takže, ďakujem vám, pán riaditeľ.

Martin Fecko - Ďakujem pekne. Pán kolega Budaj, spomenuli ste tam ten hodnotový kontext štátu, že vlastne kam sa hodnotovo chceme priradiť? Ako vlastne to vidíme? A myslím si, že Ústav pamäti národa tu má tú neodškriepiteľnú váhu, lebo predsa je to Ústav pamäti národa. Nie nepamäti. A mnohí by z toho chceli urobiť asi nepamäť, to som hovoril aj pred rokom, respektíve pred dvoma, keď tu sme mali túto správu. A je iba na hanbu, že sedemkrát sa sťahovať, tak to je už trošku priveľa. A stále čo som tu v parlamente, stále tento problém nastáva. Minule ste boli na ministerstve dopravy a stade ste boli vysáčkovaní. Ja som vtedy povedal, že ja ako minister by som bol hrdý, keby som mohol mať Ústav pamäti národa v svojej budove keby som raz bol náhodou ministrom. Ale vyzerá, že tento štát ako keby nemal snahu sa pozrieť kriticky do svojich radov a povedať, že konečne, keď už máme rôzne aktivity, aby sme jednu budovu, respektíve jeden komplex nevyčlenili pre Ústav pamäti národa je podľa mňa hanba, že nezvládame svoju pamäť. Nezvládame pamäť národa, ktorú by národ mal vedieť akú pamäť tu máme. A ako povedala aj kolegyňa Jurinová, že malo by sa to zastabilizovať aj čo sa týka vyučovania, aby ste aj tam, do učebníc. Keď som minule počúval reláciu, že hodina dejepisu, jedna hodina v týždni? To je čo za pamäť národa, respektíve dejepisné danosti ako sa majú naši žiaci učiť? Tak myslím si, že aj tam by ste mali mať teda veľké pole pôsobenia, aby ste tú pravdu, ktorú treba národu ukazovať a komentovať, aby aj v týchto učebniciach ste mali svoj priestor. Ďakujem pekne a držím vám palce, pán predseda správnej rady, aby sme to raz už ten priestor dobyli a aby ste sa zastabilizovali tak ako sa patrí, v iných krajinách ako to majú. Ďakujem veľmi pekne.

Viera Dubačová - Ďakujem. Dejiny a naša historická pamäť nesúvisí iba s faktami, ale aj s tým čo si nesieme každý v sebe samotnom. Preto si Ústav pamäti národa nesmierne vážim a je nesmierne dôležitý práve pre budúcnosť. Historická pamäť národa, ja som presvedčená, že odkaz Jána Langoša "Národ, ktorý nepozná svoju históriu je odsúdený si ju zopakovať" dnes nás v týchto pohnutých časoch všetkých nenechá ľahostajných. A pevne verím, že aj naša vláda naozaj sa pokúsi zastabilizovať niečo tak dôležité ako je Ústav pamäti národa. Ja verím, že bude pokračovať Ústav pamäti národa vo svojej činnosti s podporou všetkých ľudí, ktorí jej veria v lepšiu budúcnosť a ktorí sa nesmierne boja v to, že sa tu niektoré historické udalosti či už komunizmu alebo z obdobia fašizmu budú opakovať. Preto ďakujem veľmi pekne a vyzývam aj členov vlády a kompetentných. Ďakujem.

Ondrej Krajňák na rokovaní Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny počas predstavenia výročnej správy ÚPN za rok 2015.

Ondrej Krajňák na rokovaní Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny počas predstavenia výročnej správy ÚPN za rok 2015.

Foto: Tibor Ujlacký, ÚPN

Vytlačiť