Na Devíne odhalili bustu Antonovi Srholcovi
Pri Bráne slobody v Devíne odhalili 16. júna 2016 pamätník s bustou Antona Srholca. Slávnostný akt odhalenia busty vykonal prezident SR Andrej Kiska s predsedom Správnej rady ÚPN Ondrejom Krajňákom a predsedom KPVS Petrom Sandtnerom za účasti širokej verejnosti, medzi ktorou sa zvlášť vynímali bývalí politickí väzni.
Prítomným sa popri prezidentovi republiky, námestníčky primátora Bratislavy Ivety Plšekovej, zástupcovi Rotary klubu Ivanovi Šestákovi a predsedovi KPVS prihovoril aj Ondrej Krajňák. Vo svojom príhovore vyzdvihol život a činnosť nespravodlivo odsúdeného Antona Srholca. Povedal: „Dovoľte mi, aby som v mene ÚPN vzdal hold pamiatke svedka viery, kňaza Antona Srholca, ktorý prežil 10 rokov v uránových baniach, v Jáchymove. Aj za to mu patrí naša vďaka a česť, lebo jeho obeta mala svoj význam pre našu súčasnosť. Známe latinské príslovie hovorí: Verba movent exempla trahunt. Slová hýbu, príklady tiahnu. Povzbudení jeho príkladom sa tu dnes stretávame, aby jeho slová a skutky aj naďalej rezonovali v spoločnosti a privádzali k zamysleniu aj návštevníkov Devína. Anton Srholec totiž svoj každodenný život zasvätil Bohu, ľuďom a pravde. Dôsledne tak naplnil svoje povolanie v podobe kňazského, prorockého aj kráľovského úradu. Ako kňaz prinášal obety Bohu. Modlil sa za náš národ a všetkých ľudí bez ohľadu na to, či šlo o veriacich, či neveriacich, katolíkov, či nekatolíkov. Ako prorok hovoril pravdu. A to aj vtedy, keď bola nepríjemná. Pre to ho jedni milovali a iní nenávideli. Ako kráľ pomáhal aj najchudobnejším, lebo vedel, že vládnuť znamená aj slúžiť. Anton Srholec svoj životný odkaz sprítomnil aj v tejto Bráne slobody. Nie náhodou sme sa preto dnes stretli tu na tomto posvätnom mieste, ktoré nám pripomína smrť takmer 400 nevinných obetí komunistického režimu. Brána slobody však nie je iba spomienkou, ale je aj symbolom predovšetkým vnútornej slobody, ktorú nám jej autor pripomínal. Jeho odkaz nás učí byť pevným vo viere a v názoroch. Byť čestným a pravdovravným. Vyjsť z ulity. Neohnúť chrbát a neskrývať sa v dave mlčiacej väčšiny. Mať vznešené ciele a ideály. Vedieť sa zorientovať v chaose hodnôt, v interpretácii pravdy o minulosti. Ak si nevezmeme príklad z tohto odkazu a nepoučíme sa, skôr, či neskôr, budeme - ako aj nedávno – opäť svedkami odhaľovania búst a pamätníkov tým, čo by mali byť už dávno za mrežami väzníc." Bustu Antona Srholca vytvoril akademický sochár Peter Mészároš, rovnako ako Bránu slobody a nový pomník ju harmonicky dopĺňa. Na bielom pomníku je nápis Anton Srholec a jeho dátumy narodenia a úmrtia - 12.6.1929 a 7.1.2016. Pod nimi nechýba nápis Odpúšťame, ale nezabúdame. Je rovnaký, aký majú na tričkách členky KPVS. Anton Srholec sa narodil v Skalici. Stal sa členom Saleziánskeho rádu (1946). V roku 1951 sa neúspešne pokúsil ilegálne opustiť republiku. Za to bol odsúdený na 12 rokov väzenia. V ňom strávil 10 rokov, prevažne v uránových baniach v Jáchymove. Po prepustení sa živil ako robotník. V období Pražskej jari (1969) dostal povolenie vycestovať do Talianska. Doštudoval teológiu na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Na kňaza ho 17. mája 1970 v Ríme vysvätil pápež Pavol VI. Po revolučnom roku 1989 sa venoval najmä pomoci bezdomovcom a ich resocializácii. Vybudoval a až do svojej smrti viedol bratislavský útulok pre bezdomovcov Resoty. Je autorom kníh Experiment lásky, Nová rodina v novom svete, Každodenné zamyslenia a Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov, v ktorej opísal život väzňov. Zomrel 7. januára 2016.
Pohľad na účastníkov slávnostného odhalenia pamätníka A. Srholcovi
Predseda SpR ÚPN s prezidentom SR počas odhaľovania pamätníka
Pohľad na oficiálnych hostí
Prezident SR A. Kiska počas príhovoru účastníkom slávnosti
Predseda SpR ÚPN O. Krajňák počas príhovoru účastníkom slávnosti
Pohľad na pamätník s bustou A. Srholca
Prezident SR počas pozdravenia oficiálnych hostí
Bývalí politickí väzni ako účastníci slávnosti s prezidentom SR
Odovzdanie ocenenia ÚPN podpredsedovi KPVS J. Baníkovi
Foto: Ján Endrödi, ÚPN