Jubileum Václava Havla

Piateho októbra by sa bol Václav Havel, dramatik, disident, politický väzeň, neskôr prezident ČSFR a ČR dožil osemdesiatych narodenín. Zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku. Osobnosť Václava Havla poznamenala a formovala disidentské hnutie najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Narodil sa v Prahe v intelektuálskej a podnikateľskej rodine a to mu spôsobovalo problémy od čias, keď sa ešte len rozhodoval pre štúdium. Napokon sa mu podarilo zmaturovať na večernej škole, no neprijali ho na žiadnu vysokú školu s humanitným zameraním. Až v roku 1966 sa mu podarilo diaľkovo doštudovať dramaturgiu.

Václav Havel už v polovici 60. rokov reagoval na zmenu pomerov v spoločnosti. Jeho hra Vyrozumění (1965) a Ztížená možnost soustředění (1968) zaujala novým a netradičným umeleckým poňatím vtedajšej spoločnosti a jej problémov. V roku 1968 sa stal predsedom Klubu nezávislých spisovateľov a členom KAN - Klubu angažovaných nestraníkov. Spolupracoval s mesačníkom Tvář, ktorý medzi svojich čitateľov vykročil so slobodným poňatím umeleckých textov.

Po okupácii Československa sovietskymi vojskami, v čase postupujúcej normalizácie vystupoval proti politickej represii v kultúre aj v spoločenskom živote. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi a upozornil ho na mnohé rozpory v spoločnosti. Bol jedným z hlavných organizátorov Charty 77, ktorú podpísali mnohé osobnosti z Čiech aj zo Slovenska a publikovali v januári 1977. Václav Havel sa stal jedným z jej hovorcov. V apríli 1979 bol pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a v roku 1989 bol spoluautorom petície Několik vět. Za občianske postoje ho trikrát uväznili a vo väzení strávil celkom takmer päť rokov. Svoje umelecké ambície uskutočňoval v tvorbe divadelných hier, písal však aj analytické, kritické texty a eseje. Ako perzekvovaný autor celkom prirodzene nemohol publikovať doma, preto jeho práce vychádzali v zahraničí, taktiež aj jeho divadelné hry uvádzali na zahraničných scénach.

V čase československej totality prinášalo spravodajstvo zahraničných rozhlasových staníc prinášalo veľa informácií o činnosti signatárov Charty 77. Boli to správy o zápase s totalitnou mocou pri presadzovaní agendy ľudských práv a slobody slova. Vďaka zahraničnému vysielaniu sa k domácemu publiku dostávali správy o prenasledovaní a väznení kritikov režimu a dávali občanom totalitného Československa nádej, že komunistická moc nemôže trvať naveky. Odvaha a angažovanosť Václava Havla v jeho zápase s obludnou totalitou v čase neslobody mu zaslúžene vybudovala veľkú morálnu autoritu doma a v zahraničí.

V roku 1989 sa postavil na čelo hnutia, ktoré prinieslo politické zmeny. Bol prezidentom ČSSR, ČSFR a prvým českým prezidentom.

Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Václavovi Havlovi viacero medzinárodných cien, vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov na viacerých univerzitách sveta.

Viackrát ho za jeho mnohoročné úsilie nominovali na Nobelovu cenu mieru. Významnú poctu mu vzdali USA, keď 23. júla 2003 ako prvý Čech a jeden z mála cudzincov dostal najvyššie štátne vyznamenanie USA - Prezidentskú medailu slobody. Koncom roka 2003 mu v Indii udelili Mierovú cenu Mahátmu Gándhího za príspevok k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv. Vysoká škola múzických umení v Bratislave mu v roku 2006 udelila titul Doctor honoris causa. V novembri 2009 sa stal čestným občanom Bratislavy. Václav Havel zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku u Trutnova.

Václav Havel na Václavskom námestí v Prahe 17. novembra 2009. Foto: wikimedia.org/Ben Skála

Vytlačiť