Logo

HALADOVÁ, Silvia. Reflexie kolektivizačnej propagandy na stránkach denníka Pravda v období rokov 1949 – 1950

Po nastolení komunistickej moci v Československu vo februári 1948 sa v spoločnosti začal zavádzať centralizovaný systém riadenia štátu, ktorý sa v oblasti poľnohospodárstva realizoval prostredníctvom kolektivizácie, sprevádzanej rôznymi formami násilia a represií. Rozbitím vzťahu medzi roľníkom a pôdou prišlo k zásadnej zmene majetkovej a sociálnej štruktúry vidieka, ktorá napokon viedla k úpadku poľnohospodárstva. Nástrojom „budovania socialistického družstevníctva" sa stali JRD, ktoré avizovali prosperitu a napredovanie poľnohospodárskej veľkovýroby, čo sa však onedlho ukázalo ako nereálne. Všeobecný úpadok poľnohospodárstva a vážne problémy v zásobovaní obyvateľstva potravinami boli kladené za vinu majetným roľníkom, tzv. dedinským boháčom, proti ktorým režim zaviedol dômyselný systém politických a ekonomických zásahov, ktoré viedli k ich spoločenskej a hospodárskej likvidácii. Nastolenie nových princípov socializácie vidieka sa stalo súčasťou komplexnej prestavby spoločnosti v pofebruárovom Československu. Obzvlášť dostupný spôsob presadzovania cieľov nútenej kolektivizačnej politiky KSČ predstavovala tlač, ako fundamentálny masovokomunikačný prostriedok. Médiá boli podriadené straníckym záujmom a štátnej moci a práca každého novinára mala slúžiť záujmom ľudovodemokratického režimu. V rozširovaní propagandy vládnucej strany a v procese ovplyvňovania a formovania postoja obyvateľstva k novému konceptu poľnohospodárstva zohral na Slovensku najvýznamnejšiu úlohu tlačový orgán KSS, denník Pravda. Tendenčné propagovanie kolektivizačnej tematiky, ktorá patrila k ústredným témam domáceho spravodajstva, bolo zneužité na ovplyvňovanie a manipuláciu verejnej mienky, so zámerom komunistického režimu ovládnuť celú spoločnosť a nadobudnúť monopolné mocenské postavenie. Cieľom predkladanej štúdie bolo analyzovať kolektivizačnú propagandu uverejňovanú na stránkach spomínanej dobovej tlače v rokoch 1949 – 1950. Práca sa zamerala na prezentovanie spôsobov, foriem a intenzity šírenia účelových informácií v prvých rokoch počiatočnej fázy kolektivizácie, vrátane hodnotenia charakteru predkladaných článkov, nevynímajúc ich zaradenie do príslušných spoločensko-politických súvislostí.

Vytlačiť