Genéza a dejiny kmeňových archívnych fondov Archívu ÚPN

Genéza a dejiny kmeňových archívnych fondov Archívu ÚPN sú plné zaujímavostí. Za viac ako jedno desaťročie niektoré fondy boli premiestňované, resp. delimitované až štyrikrát. Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia Federálne ministerstvo vnútra (FMV) na území Slovenska disponovalo dvoma registratúrnymi strediskami: v Spišskom Podhradí a v Nitrianskej Strede. Po uznaní reštitučných nárokov rímskokatolíckej cirkvi musel štát vrátiť budovu v Spišskom Podhradí pôvodnému vlastníkovi. Z toho dôvodu bola časť archívnych fondov (aj slovenskej proveniencie) odvezená do archívu FMV v Kaniciach. Ďalší zlom pri správe archívnych fondov bezpečnostných orgánov prinieslo rozdelenie federácie v rokoch 1992 a 1993. O rozsahu a o spôsobe delimitácie archívnych fondov medzi dvoma republikami prebiehali rokovania rezortu MV od novembra 1992 do januára 1993. Federálne ministerstvo vnútra sa začalo zaoberať prípadným budúcim delením vlastných archívnych fondov už v júni 1992. Po dohovoroch v septembri bolo z rezortného archívu FMV v Kaniciach delimitovaných do novozriadeného Archívu MV SR v Levoči 6 väčších archívnych súborov, fondov z obdobia 1945-1982. Delimitácia teritoriálnych útvarov i ďalších súborov archívnych dokumentov do archívu MV SR v Levoči sa uskutočnila na základe spoločného rozkazu ministrov vnútra ČSFR, ČR a SR č. 3 zo dňa 27. 11. 1992. V súlade s ním sa delimitovali aj archívne fondy, dokumenty českej proveniencie z federálneho archívu Pohraničnej stráže v Nitrianskej Strede. Ministerstvo vnútra ČR prevzalo z neho takmer 5 tisíc škatúľ písomností útvarov Pohraničnej stráže, ktoré boli dislokované na území Českej republiky.

Ďalšie fondy a časti fondov archív MV SR v Levoči prevzal v auguste a v decembri 1993 v zmysle Zmluvy medzi vládou SR a ČR o spoločnom využívaní stanovených informačných a archívnych fondov vzniknutých z činnosti ministerstiev vnútra v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti, ktorú podpísali premiéri nástupníckych štátov 29. 10. 1992. Boli to archívne dokumenty vyčlenené z 39 rôznorodých fondov bývalého FMV a iných pôvodcov. Sčasti boli tieto fondy v roku 1998 Slovenskou informačnou službou neoprávnene odvezené do Bratislavy „na plnenie jej úloh vyplývajúcich zo zákona“.
Delimitácia archívnych dokumentov a fondov podľa zákona do Archívu Ústavu pamäti národa prebiehala v dvoch líniách. Podľa dohody medzi ÚPN a SIS Archív Ústavu pamäti národa do konca roka 2004 prevzal všetky zachované operatívne zväzky a vyšetrovanie spisy. Tzv. operatívny archív rozdelený podľa jednotlivých KS ZNB S-ŠtB obsahuje vyše 60 tisíc zväzkov, v objeme takmer 5000 archívnych krabíc. Preberanie sa uskutočnilo v 20 etapách. Okrem tzv. zväzkovej agendy AÚPN prevzal archívne fondy bezpečnostných orgánov štátu, ktoré si Slovenská informačná služba neoprávnene osvojila z Archívu MV SR v Levoči. Okrem týchto dvoch skupín písomností Slovenská informačná služba v určitých intervaloch odstupovala zachovanú registratúru jednotlivých útvarov ŠtB, tzv. dohľadané spisy a archívne dokumenty. K materiálu, ktorý bol prevzatý na základe dvojstrannej dohody archivári ÚPN vytvárajú analytické archívne pomôcky.
V marci 2005 bola podpísaná dohoda o vzájomnej spolupráci medzi MV SR a ÚPN. Predmetom dohody je odovzdanie a prevzatie archívnych fondov a zbierok bezpečnostných zložiek štátu 1939-1989 vzniknutých činnosťou bývalého FMV a štátnych organizácií ním riadených a ich predchodcov uložených v Archívoch MV SR v Nitrianskej Strede a v Levoči v zmysle zákona č. 553/2002 Z.z. Podľa prílohy č. 2 bol určený predmet dohody z dvoch archívov MV SR v 89 položkách.
Archívny materiál prevzatý z Nitrianskej Stredy tvorí spolu 5076 arch. škatúľ, t.j. 558 bm. Z Archívu MV SR v Levoči bolo prevzatých 423 archívnych fondov. Archív ÚPN podľa zákona č. 553/2002 Z.z. celkom do dnešného dňa prevzal archívny materiál v množstve 2100 bežných metrov, tj. 2,1 km.

Vytlačiť