Festival slobody 2016

Ústav pamäti národa organizoval v dňoch 8. - 20. novembra 2016 multižánrový medzinárodný festival, ktorým si už po šiesty krát pripomína a zároveň aj analyzuje obdobie neslobody na Slovensku. Počas festivalu si bolo možné pozrieť množstvo zaujímavých filmov, výstav, divadelných predstavení, zúčastniť sa rôznych diskusií a mnohých ďalších podujatí. Vyvrcholením festivalu bolo oceňovanie osobností, ktoré sa podieľali na boji proti totalite. Záštitu nad festivalom prevzal minister kultúry SR Marek Maďarič.

Filmová prehliadka

V utorok 8. 11. 2016 sa už od rána premietali pre základné a stredné školy filmy o prenasledovaných v období neslobody. Následne mohli žiaci a študenti diskutovať na dané témy. Hlavným bodom programu v prvý deň festivalu bolo jeho slávnostné otvorenie v kine Lumiére s moderátorom Milanom Markovičom za hojnej účasti publika. Po vystúpení organizátorov a hostí bol premietnutý film Učiteľka z obdobia normalizácie v roku 1983, ktorý popisuje manipulatívne praktiky učiteľky s rodinami žiakov a celým svojím okolím.

Na ďalší deň, v stredu 9. 11. 2016, boli o. i. hlavnými bodmi programu predovšetkým dokumentárny film Zločin a beztrestnosť, ktorý priniesol unikátny rozhovor s Bélom Biszkom, bývalým komunistickým vrcholovým politikom, spoluzodpovedným za krvavé potlačenie maďarskej revolúcie v roku 1956. Premietanie bolo spojené s prednáškou a diskusiou na tému Maďarsko – vyrovnávanie sa s totalitnou minulosťou. Večerný program bol ukončený oscarovým historickým filmom Saulov syn, ktorý mení tradičné zobrazovanie témy holokaustu.

Štvrtkový (10. 11. 2016) program pokračoval premietaním filmov a podvečer aj veľmi silným diskusným večerom na tému Atentát na Jána Pavla II. – fakty a otvorené otázky. Andrzej Grajewski hovoril o dôkazoch napojenia atentátnika Aliho Agcu na tajné služby komunistického Bulharska a o podozrení z organizovania akcie sovietskou KGB, hoci priame dôkazy sa tu nájsť nepodarilo, aj kvôli uzavretým sovietskym archívom. Pavol Jakubčin priblížil, ako bol atentát vnímaný v Československu.

Po diskusii si bolo možné tiež pozrieť zaujímavý dokument Červená armáda, ktorý podáva príbeh najúspešnejšieho zoskupenia hokejovej histórie – o tíme Červená armáda - prostredníctvom jej dlhoročného kapitána Slava Fetisova a jeho spoluhráčov z legendárnej prvej pätorky armádneho klubu CSKA Moskva, ktorá sa stala symbolom najväčšej slávy sovietskeho hokeja. V časoch studenej vojny bol ľadový hokej jedným z pilierov sovietskej propagandy, symbolom komunistickej dominancie. Autor Gabe Polsky sa ale vo svojom mimoriadnom dokumentárnom filme venuje aj odvrátenej strane úspechu – vojenskému režimu, ktorému boli hráči podriadení. Príbeh pokračuje rozkladom tímu a prvými zámorskými angažmánmi týchto hokejových legiend, ktoré odkryli kultúrnu priepasť medzi veľmocami, a presahuje až do čias dnešného Ruska.

Spomienka na pochod študentov

Piatok 11. 11. 2016 bol veľmi bohatý na rôzne aktivity v rámci festivalu slobody. Program sme začali spomienkou na pochod študentov 16. novembra 1989. O týchto udalostiach diskutovali účastníci pochodu Radoslav Števčík, starosta Starého Mesta, Ján Budaj, bývalý disident, a Ondrej Krajňák, predseda Správnej rady ÚPN. V rámci diskusie sme si pozreli aj niekoľko zachovaných videoukážok z pochodu. Následne sme už tradične položili vence k pamätnej tabuli na budove Univerzity Komenského venovanú tomuto dňu.

Ďalej program pokračoval diskusiou na tému: „Prečo hrubá čiara alebo čo ešte ukrývajú archívy bezpečnostných zložiek?", kde boli hosťami Dr. Gergő Bendegúz Cseh (ABTL, Maďarsko), Mgr. Svetlana Ptáčníková (ABS, Česká republika) a PaedDr., ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. (ÚPN, Slovensko), moderátorom bol Patrik Dubovský (ÚPN).

Deň vyvrcholil úžasným divadelným predstavením Cigánsky boxer (v podaní Filipa Tellera) o príbehu profesionálneho rómskeho boxera, ktorý v nacistickom Nemecku síce získal titul majstra v poloťažkej váhe, ale pre jeho pôvod mu bol neskôr odobratý. V roku 1943 bol zavraždený vo Wittenberge, pobočnom tábore koncentračného tábora Neuengamme. Po predstavení nasledovala diskusia s jeho tvorcami.

Výstava

Prvý víkendový deň, v sobotu 12. novembra, sme na Šafárikovom námestí otvorili medzinárodnú výstavu „Communism – la belle epoque", ktorú nám sprostredkoval Ústav národnej pamäti z Poľska. Výstava sa venovala 70. rokom 20. storočia v Bulharsku, Československu, Maďarsku, v Nemeckej demokratickej republike, v Poľsku a Rumunsku, ktoré boli obdobím víťazstva tzv. reálneho socializmu. Život kontrolovala tajná polícia, a hoci ľudia väčšinou nepoznali život v inom svete, zdalo sa, že sú s režimom zmierení.

Rekonštrukcia súdneho procesu

Vrcholom sobotného večera bola prvotriedne zvládnutá rekonštrukcia politického monsterprocesu „Stříteský a spol." z októbra 1950. F. A. Stříteský bol rešpektovaným rektorom piaristického kolégia v Litomyšli, spolu so študentmi prejavoval nesúhlas s nedemokratickým vývojom po februári '48, čím si vyslúžili pozornosť Štátnej bezpečnosti. Výsledkom bolo obvinenie 24 osôb „zo spolčovania sa navzájom i s inými osobami za účelom zničenia alebo rozvrátenia ľudovo-demokratického zriadenia zaručeného ústavou". Ôsmim obžalovaným hrozil trest smrti, nakoniec sa rozsudky pohybovali medzi polročným odňatím slobody až po 25 rokov (rektor Stříteský). Predstavenie pripravili študenti a absolventi Právnickej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe pod vedením Mgr. Jana Řeřichu a v odbornej gescii prof. JUDr. Jana Kuklíka, dekana PF UK. Ďakujeme za skvelý zážitok a veľké obohatenie!

Ocenenia

V nedeľu 13. novembra sme v Moyzesovej sieni slávnostne odovzdali Ceny Ústavu pamäti národa a pamätné medaily Ústavu pamäti národa bojovníkom proti nacizmu a komunizmu. Záštitu nad podujatím prevzal rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta, oceňovanie moderoval Štefan Bučko. Na Slovensku žije veľa vzácnych osobností, zoznam tých, ktorých sme tento rok ocenili, aj krátke informácie o nich si podrobnejšie môžete pozrieť na stránkach časopisu Pamäť národa.

Festival slobody bol prítomný na celom Slovensku, a to prostredníctvom Slovenskej televízie, kde si mohli diváci pozrieť náš dokumentárny film STOPY V SNEHU. Film z produkcie ÚPN uviedli v rámci spomienky na Nežnú revolúciu. Vo filme vystupujú mnohí ľudia, ktorí toho pre našu krajinu a pre našu kultúru urobili veľa, no tak ako boli nenápadní vtedy, zostali nenápadní aj dnes. Ide o dokumentárny film o pašovaní literatúry v období neslobody. Komunistický režim v Československu neumožňoval občanom slobodný prístup k informáciám. Len v 50. rokoch bolo v Československu zlikvidovaných okolo 28 miliónov kníh, mnoho autorov bolo zakázaných a zriadená bola cenzúra. Film mapuje nielen samotné pašovanie, ale aj tlačenie kníh, samizdatov a ich distribúciu. Ústredným motívom je príbeh troch kamarátov, ktorí sa zapojili do pašovania literatúry cez hory. V roku 1983 boli zatknutí, uväznení a následne odsúdení. Súdny proces vyvolal protest verejnosti a na medzinárodnom poli sa ich zastal aj americký prezident Ronald Reagan. Film objasňuje motivácie ľudí, ktorí nezištne riskovali vlastnú slobodu, aby napomohli k vnútornej slobode ostatných.

Cena pre S. Caneva

Festival slobody pokračoval vo štvrtok 17. novembra v divadle Malá scéna STU vernisážou výstavy scénických výtvarníkov bratov Daubravovcov. Potom nasledovala diskusia „Ideály revolúcie a realita" s bulharským spisovateľom a scenáristom Stefanom Canevom, Jánom Budajom a jeho hosťami. V rámci diskusie udelil Ústav pamäti národa Stefanovi Canevovi ocenenie Ústavu pamäti národa. Svojou prítomnosťou nás poctila a predniesla laudatio mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Bulharskej republiky Margarita Ganeva. Večer zavŕšilo divadelné predstavenie Stefana Caneva „Panna Jana a Čajka", ktorého ústrednou témou bol umelec a jeho svedomie.

Víkend zatvorených hraníc

Počas nasledujúceho víkendu (18. – 20. novembra) sme symbolicky uzatvorili hranice na Cyklomoste slobody v Devínskej Novej Vsi, ktorý ponad rieku Moravu spája slovenské a rakúske územie. Pripomenuli sme si tak dobu, kedy boli hranice zatvorené. V piatok sme na most osadili umelú zátarasu a v nedeľu sme ju slávnostne odstránili. Podujatie sprevádzal kultúrny program aj s hudobnou skupinou Longital, prečítali sme text „Několik vět" Charty 77 a so sviečkami sme vykročili za slobodou a symbolicky sme si tak pripomenuli pád Železnej opony. Týmto sa ukončila bratislavská časť tohtoročného Festivalu slobody.

Festival slobody v Púchove a Bardejove

Festival sa následne presunul do regiónov, konkrétne do miest Púchov (štvrtok 1. decembra) a Bardejov (piatok 2. decembra). Ako už v Bratislave, tak aj v regiónoch bol dopoludňajší program určený študentom základných a stredných škôl. Popoludnie a večer boli otvorené pre verejnosť. V tieto dni sme premietali filmy pripomínajúce obdobie neslobody, po ktorých nechýbali plodné diskusie.

Všetkým spolupracovníkom a účastníkom úctivo ďakujeme a vážime si, že sme spoločne mohli takto osláviť hodnotu slobody, ktorú dnes máme.

Fotografie a viac o Festivale slobody nájdete na stránke www.festivalslobody.sk

Otvorenie festivalu.