Diskusný večer 100 rokov od založenia komunistickej strany
Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu DISKUSNÉ VEČERY ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA pozýva na diskusiu 100 rokov od založenia komunistickej strany. Podujatie bude bez účasti verejnosti vysielané online prostredníctvom YouTube kanálu ÚPN vo štvrtok 27. mája 2021 od 17.30 hod.
Link: 100 ROKOV OD ZALOŽENIA KOMUNISTICKEJ STRANY (1921) - YouTube
V roku 2021 si pripomíname viaceré okrúhle výročia vrátane niekoľkých storočníc. Netýka sa to len významných osobností, ale aj dôležitých udalostí, hoci zďaleka nie všetky sú pozitívne. Jednou z nich je bezpochyby založenie komunistickej strany v bývalom Československu.
Komunistická strana Československa vznikla odštiepením sa časti politikov zo sociálnodemokratickej strany. Na Slovensku sa tak stalo už v januári na zjazde v Ľubochni, na celoštátnej úrovni vznikla Komunistická strana Československa na ustanovujúcom zjazde v Prahe v dňoch 14. až 16. mája 1921. Po svojom vzniku sa rýchlo vydala na cestu boľševizácie a podriadenia sa komunistickej internacionále, teda v praxi Sovietskemu zväzu.
V slovenskom prostredí sa komunistické myšlienky udomácňovali ťažšie. Komunisti sa nikdy netajili svojim cieľom, ktorým bolo uchopenie totálnej moci v štáte a budovanie nového typu spoločnosti v súlade s dogmami marxizmu-leninizmu. Výrazným posilnením komunistickej strany sa stali udalosti druhej svetovej vojny, kedy sa aktívne zapojila do odboja, a hlavne povojnové usporiadanie sveta, v dôsledku ktorého pripadlo Československo do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. Komunisti to využili na totálne uchopenie moci, čo sa im podarilo po udalostiach v jeseni 1947 na Slovensku a vo februári 1948 v celoštátnom meradle.
Komunisti si moc udržali až do novembra 1989. 41 rokov ich vlády tak zostáva najdlhším obdobím vlády jednej strany v našich dejinách. Strana, ktorá vo svojej politike verbálne zdôrazňovala celosvetový mier, práva robotníkov a sociálne otázky, sa nikdy neštítila používať brutálne perzekúcie voči skutočným aj domnelým odporcom. Formy perzekúcií boli rôzne a zahŕňali najširšiu škálu dostupných represií: mimosúdne postihy ako vylúčenie z verejného života, strata zamestnania, pokuty za neplnenie kontingentov u roľníkov či zákaz štúdia detí obvinených cez tvrdšie obmedzovanie osobnej slobody a vysídľovanie nepohodlných z trvalého bydliska až po vrcholné formy − zaraďovanie odporcov do táborov nútenej práce a brancov do pomocných technických práporov, ako aj politické procesy, sprevádzaným fyzickým aj psychickým mučením, dlhoročným väzením či dokonca popravami nevinných obetí.
Aké ideály hlásala komunistická strana? Na čom bolo postavené jej učenie? Ako sa u nás dostala k moci? Ako vyzeral praktický výkon tejto moci? Akými vývojovými fázami si komunistická strana počas svojej vlády prešla? A čo zostalo z rokov komunizmu v pamäti občanov? Na tieto a ďalšie otázky budú odpovedať historici PhDr. Tomáš Černák, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a PhDr. Tomáš Klubert, PhD. z Ústavu pamäti národa.
