9. december 1953 – Politický proces s Oskarom Valáškom a spol.

Medzi paradoxy politických procesov zo začiatku 50. rokov patrilo, že sa ich obeťami stali aj osoby, ktoré sa aktívne podieľali na nastolení a upevňovaní komunistického režimu na Slovensku a na odštartovaní mašinérie politických perzekúcií. Pred súdmi neskončili len vysokopostavení činitelia komunistickej strany, ale aj vedúci funkcionári Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Hlavným reprezentantom súdnej perzekúcie bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek sa na Slovensku stal prípad tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov, sionistov a iných nepriateľov v bezpečnostnom aparáte na čele s Oskarom Valáškom, ktorý vyvrcholil v decembri 1953.

Konštruovanie prípadu výrazným spôsobom ovplyvnila dlhodobá nedôvera pražskej centrály ŠtB k slovenským bezpečnostným zložkám, ktorá v podmienkach atmosféry začiatku 50. rokov zákonite viedla k čistkám. V apríli 1950 musel bezpečnosť opustiť prednosta odboru BA (ŠtB) Povereníctva vnútra Viktor Sedmík a o dva mesiace neskôr aj prednosta koordinačného odboru Povereníctva vnútra Rudolf Viktorin. Prvým mužom slovenskej ŠtB sa stal Teodor Baláž, ktorý však dôveru Prahy požíval len krátky čas. Po vytvorení centralizovaného ministerstva národnej bezpečnosti totiž samostatné bezpečnostné zložky na Slovensku začiatkom septembra 1950 zanikli a ich regionálne útvary sa podriadili priamo novému ministerstvu. Zároveň sa tým otvoril priestor k rozsiahlej očiste slovenského bezpečnostného aparátu. Na jar 1951 zatkli Teodora Baláža a spolu s ním aj bývalého veliteľa spravodajského odboru na Povereníctve vnútra Mateja Béla a zástupcu krajského veliteľa ŠtB v Bratislave Šimona Čermáka. V januári 1952 skončili vo vyšetrovacej väzbe aj Rudolf Viktorin a Viktor Sedmík.

Finálna podoba prípadu spolu s jeho politicko-ideovou koncepciou sa začala dotvárať po skončení politického procesu s Rudolfom Slánskym a spol. Bývalí vedúci funkcionári slovenskej ŠtB mali byť totiž zapojení do „sprisahania" generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa, a to prostredníctvom odsúdeného a popraveného námestníka ministra národnej bezpečnosti Karla Švába. Postupne sa umelo vytvorila desaťčlenná skupina, ktorá bola nesúrodým konglomerátom osôb na čele s bývalým referentom bezpečnosti pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska Oskarom Valáškom. Obžaloba ich vinila z rozvracania ľudovodemokratického zriadenia, sabotovania činnosti bezpečnostných zložiek a troch obžalovaných aj z vyzradenia štátneho tajomstva.

Keďže príslušníci Zboru národnej bezpečnosti v prípade trestno-právneho postihu podliehali vojenskej jurisdikcii, proces s Oskarom Valáškom a spol. sa konal v dňoch 7. až 9. decembra 1953 pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu v Prahe. Siedmych obžalovaných – Oskara Valáška, Mateja Béla, Šimona Čermáka, Mikuláša Horského, Juraja Glázera, Mikuláša Fodora a Martina Krausa – súdili ako sionistov, ktorí mali podľa dikcie rozsudku presadzovať podriadenie štátu židovskej buržoázii a imperialistom z USA. Z tohto pohľadu mal proces celkom evidentný antisemitský charakter. Zvyšných troch obžalovaných – Teodora Baláža, Viktora Sedmíka a Rudolfa Viktorina – súdili ako slovenských buržoáznych nacionalistov, ktorým sa kládla za vinu najmä neochota podriadiť sa ministerstvu vnútra a spolupráca s Titovou Juhosláviou. Zároveň s tým však boli niektorí obžalovaní súdení aj za reálne trestné činy, ako bolo napríklad používanie nezákonných vyšetrovacích metód.

Napriek závažnosti prednesených obvinení nebol nik z obžalovaných odsúdený na trest smrti. Vojenské kolégium Najvyššieho súdu v Prahe im však udelilo tresty odňatia slobody v celkovej výške až 188 rokov. Najhoršie dopadli Teodor Baláž a Matej Bél, ktorí boli odsúdení na 25 rokov odňatia slobody, Oskar Valášek a Rudolf Viktorin boli odsúdení na 23 rokov odňatia slobody. Do roku 1960 boli všetci odsúdení prepustení z výkonu trestu a o tri roky neskôr aj súdne rehabilitovaní.

Teodor Baláž. Zdroj: Reprofoto

Rudolf Viktorin. Zdroj: Reprofoto

Viktor Sedmík. Zdroj: Reprofoto

Obvinení mali byť zapojení do „sprisahania" Rudolfa Slánského cez osobu Karola Švába. Zdroj: ABS Praha

Oskar Valášek po zatknutí Štátnou bezpečnosťou. Zdroj: ABS Praha