70. výročie súdneho procesu s blahoslavenou sestrou Zdenkou Schelingovou

„Modlím sa za tých, ktorí ma týrali, ktorí ma ponižovali. Modlím sa za nich, aby im Boh obmäkčil srdce, aby sa už nikdy neopakovalo to, čo oni robili so mnou".

Ústav pamäti národa, Konfederácia politických väzňov Slovenska a Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža si v utorok 21. júna 2022 na Kalvárii v Trnave pripomenuli 70. výročie súdneho procesu s Cecíliou Schelingovou, sestrou Zdenkou (1916 – 1955).

Spomienku otvoril položením venca k pamätnej tabuli pripomínajúcej miesto posledného odpočinku Zdenky Schelingovej v rokoch 1955 až 1979 bývalý politický väzeň Vladimír Domorák. Následne sa prítomným prihovoril predseda KPVS Peter Sandtner, predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš a rehoľná sestra Tatiana. Nasledovala krížová cesta venovaná blahoslavenej sestre Zdenke.

Sestra Zdenka začiatkom roka 1952 pomohla k úteku zo Štátnej nemocnice v Bratislave kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorých Štátna bezpečnosť dobila tak, že potrebovali lekársku starostlivosť. Koncom februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť. Počas výsluchov ju topili, bili aj kopali, ťahali za vlasy, zväzovali, zviazanú vyvesovali a nechali celú noc v mokrom oblečení. Príslušníci Štátnej bezpečnosti jej spôsobili nezvratné poškodenie zdravia, ktoré viedlo k jej predčasnej smrti. Súd ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov odňatia slobody a 10 rokov straty čestných práv občianskych. Prešla vyšetrovacou väzbou v Justičnom paláci v Bratislave, väznicami v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a väzenskou nemocnicou v Prahe na Pankráci. V polovici apríla 1955 ju s podlomeným zdravím podmienečne prepustili a o niekoľko dní ju hospitalizovali v Trnavskej nemocnici, kde na následky mučenia zomrela 31. júla 1955 vo veku nedožitých 39 rokov. Krajský súd v Bratislave ju 6. apríla 1970 oslobodil spod obžaloby pre trestný čin velezrady a Najvyšší súd SSR 18. novembra 1970 zrušil rozsudok v celom rozsahu. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil 14. septembra 2003 sestru Zdenku za blahoslavenú.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa vo svojom prejave pripomenul, že „je dnes na nás, aby utrpenie a zápas obetí s totalitným režimom nebol márny a ich odvaha a sila postaviť sa násiliu a zvole násilných režimov nezostali zabudnuté." Uviedol, že blahoslavená Zdenka „svojím presvedčením, svojimi činmi, postojmi, svojím konaním nám aj dnes ukazuje rozdiel medzi dobrom a zlom, medzi láskou a ľahostajnosťou, medzi duševnou slepotou a otvorenosťou srdca." Z prítomných osobitne vyzdvihol život sestry Evy Mihokovej, ktorú krátko po osemnástych narodeninách 12. septembra 1952 komunistický režim internoval v centralizačnom kláštore v Močenku a o tri mesiace ju násilne vyviezol do západných Čiech na práce v továrni. V osobnom príhovore jej povedal: „Svedectvo Vášho života, prežité utrpenie, nezlomnosť, pevné hodnoty a skutočne hlboké presvedčenie výraznou mierou prispeli ku slobodnej a demokratickej spoločnosti a stali sa vzorom pre nás všetkých. S úctou a pokorou sa skláňam pred Vašou vnútornou silou a odvahou." Následne odovzdal sestre Helene dekrét veterána protikomunistického odboja a ako prejav úcty a vďaky pamätnú medailu Ústavu pamäti národa.

Krížová cesta venovaná blahoslavenej sestre Zdenke

Krížová cesta venovaná blahoslavenej sestre Zdenke

Účastníci spomienky na blahoslavenú sestru Zdenku Schelingovú

Účastníci spomienky na blahoslavenú sestru Zdenku Schelingovú

Sestra Eva Helena Mihoková

Sestra Eva Helena Mihoková

Foto: Eva Javorská

Vytlačiť