5. január 1968. Zvolenie Alexandra Dubčeka za prvého tajomníka ÚV KSČ
V priebehu roka 1967 rástla nespokojnosť českej a slovenskej verejnosti s konzervatívnym režimom prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Antonína Novotného. Volanie po demokratizácii spoločenských pomerov vychádzalo najmä z radov intelektuálov, ktorí šírili svoje názory na stránkach týždenníkov Literární noviny a Kultúrny život. Požiadavky na reformy však silneli aj v radoch vedenia KSČ a KSS. Na Slovensku bol odpor proti najvyššiemu straníckemu a štátnemu predstaviteľovi znásobený jeho centralizačnou politikou. Novotný zastával názory hraničiace s veľkočeským šovinizmom a vytrvalo odmietal návrhy na federalizáciu Československa. Začiatok pádu Novotného režimu symbolicky odštartovali udalosti, ktoré sa odohrali počas prezidentovej návštevy na Slovensku.
Na konci augusta 1967 pricestoval Novotný do Martina, kde sa konali oslavy stého výročia vzniku jedného z prvých troch slovenských gymnázií. Správca Matice slovenskej Juraj Paška pri tejto príležitosti Novotného požiadal, aby Slovenská národná knižnica mohla prijímať publikácie vydávané emigrantskými organizáciami a udržiavať s nimi obmedzený kontakt. Novotný sa voči týmto návrhom ostro vymedzil a obvinil vedenie Matice z nacionalizmu a separatizmu. Zároveň odmietol prijať dary, ktoré pre neho matičiari pripravili. Škandálne správanie šéfa KSČ bolo oprávnene chápané ako urážka celého slovenského národa. Proti Novotnému sa postavilo celé vedenie KSS a jeho odstránenie z funkcie prvého tajomníka podporovali aj reformne orientovaní českí členovia ÚV KSČ.
Novotný si uvedomoval hroziace nebezpečenstvo. Na zasadaní Predsedníctva ÚV KSČ 5. septembra 1967 predložil do pléna tézy s názvom O postavení a úloze KSČ, v ktorom vyvodzoval, že strana musí priamo riadiť celú spoločnosť. Skutočným účelom tohto dokumentu však bolo zdôvodniť mocenský zásah proti opozícii. Nástup represálií signalizovalo odňatie povolenia vydávať Literární noviny Československému zväzu spisovateľov (novým vydavateľom týždenníka sa stalo ministerstvo kultúry), vylúčenie publicistov Ivana Klímu, Antonína Liehma a Ludvíka Vaculíka z KSČ a zákaz premietania satirickej komédie Bílá paní.
K vyhroteniu konfliktu medzi konzervatívcami a reformátormi došlo na zasadaní ÚV KSČ v dňoch 30. – 31. októbra 1967. Prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček odsúdil Novotného tézy a kritizoval jeho kumuláciu straníckych a štátnych funkcií. Proti nedemokratickým pomerom v KSČ vystúpili aj František Kriegl a František Vodsloň. Zasadenie bolo potom prerušené, lebo najvyššie stranícke vedenie odcestovalo do Sovietskeho zväzu na oslavy 70. výročia tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
Nespokojnosť verejnosti s Novotného režimom ešte viac vzrástla, keď Verejná bezpečnosť 31. októbra 1967 brutálne rozohnala študentov pražských vysokých škôl, ktorí pokojne protestovali proti výpadkom elektrického prúdu na strahovských internátoch. Opozícia pohotovo využila „strahovský incident“ na ďalšiu diskreditáciu Novotného a jeho mocenskej kliky.
Novotný sa počas pobytu v Moskve pokúsil získať podporu najvyšších sovietskych predstaviteľov. Vzhľadom na to pozval generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva na návštevu Prahy. V tomto smere sa však prepočítal. Brežnev neodpustil Novotnému jeho výhrady k odstaveniu predošlého sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova ako aj nesúhlas s rozmiestnením sovietskych vojsk na československom území.
Generálny tajomník ÚV KSSZ priletel do hlavného mesta ČSSR 8. decembra 1967. Keď sa presvedčil, že Novotný stratil podporu väčšiny členov ÚV KSČ, odmietol mu vyjadriť podporu a na druhý deň sa vrátil do Moskvy. Šéfovi KSČ predtým údajne povedal: „To, čo sa robí u vás v krajine a v strane, je vaša vnútorná vec – sami si to musíte ujasniť a riešiť.“
V dňoch 19. – 21. decembra 1967 sa uskutočnilo decembrové zasadenie ÚV KSČ, na ktorom opäť zaznela tvrdá kritika Novotného a boli vznesené požiadavky na jeho odvolanie z funkcie prvého tajomníka. Z pätnástich členov, kandidátov a tajomníkov Predsedníctva ÚV KSČ vyjadrili svojmu šéfovi podporu len štyria. Plénum ale nedospelo k jednoznačnému záveru, či Novotného ponechá na čele strany, pretože zasadanie bolo prerušené z dôvodu vianočných a novoročných sviatkov.
Rokovanie ÚV KSČ pokračovalo 3. januára 1968. Novotný už nedokázal vzdorovať kritike svojich oponentov. Piateho januára sa vzdal postu prvého tajomníka, pričom naďalej zostal členom Predsedníctva ÚV KSČ a prezidentom republiky. Reformisti a dogmatici sa spočiatku nedokázali dohodnúť na mene jeho nástupcu. Ako kompromisný kandidát bol napokon ešte v ten istý deň zvolený väčšinou jedného hlasu za najvyššieho straníckeho predstaviteľa Alexander Dubček, ktorý sa tešil povesti priateľského a nekonfliktného človeka.
Odchod Novotného z čela KSČ znamenal začiatok procesu demokratických reforiem známych pod názvom Pražská jar.
Autor textu: Tomáš Klubert
Alexander Dubček, zdroj: Archív ÚPN
Antonín Novotný, zdroj: TASR