31. august 1971. Ustanovujúca schôdza Združenia katolíckych duchovných Pacem in Terris

Československý komunistický režim sa po celú dobu svojej existencie usiloval získať kontrolu nad katolíckou cirkvou. Už 10. júna 1949 bola v Prahe založená tzv. Katolícka akcia (KA) združujúca „vlasteneckých kňazov" a „pokrokových veriacich", ktorí podporovali politiku Komunistickej strany Československa (KSČ). Svätá stolica však túto iniciatívu otvorene označila ako schizmatickú a výnosom z 20. júna 1949 exkomunikovala všetkých jej členov. Československá vláda obratom vyhlásila exkomunikácie za nezákonné a podrobila katolícke duchovenstvo tvrdému štátnemu dozoru. Veľká časť „vlasteneckých kňazov" sa napriek tomu od KA dištancovala. Medzi laikmi získala iniciatíva zanedbateľnú podporu. Veriaci dokonca vo viacerých prípadoch znemožnili exkomunikovaným duchovným vstúpiť do kostola a slúžiť omšu. Vedenie KSČ preto činnosť KA na jar 1950 v tichosti ukončilo.

Nástupcom KA sa stal Velehradský výbor katolíckeho duchovenstva, ktorý bol ustanovený na konferencii českých a slovenských „vlasteneckých kňazov" v dňoch 4. – 6. júna 1950. Na svojom prvom jazde 27. septembra 1951 sa premenoval na Celoštátny mierový výbor katolíckeho duchovenstva (CMVKD) a od roku 1966 niesol CMVKD názov Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva (MHKD). CMVKD a MHKD združovali na rozdiel od KA výlučne kňazov a nemali presne definovanú členskú základňu.

Jedným z výsledkov československého demokratizačného procesu v roku 1968 bol zánik MHKD. V rovnakom období sa začalo spontánne formovať hnutie katolíckeho duchovenstva a veriacich Dielo koncilovej obnovy, ktoré sa usilovalo o obrodu náboženského života a vytvorenie slovenskej cirkevnej provincie. Po intervencii vojsk Varšavskej zmluvy a nástupe tzv. normalizácie však zaniklo. Vedenie KSČ a bývalí funkcionári MHKD začali súčasne pracovať na vytvorení novej organizácie, ktorá by združovala „lojálne" duchovenstvo. Názov dostala podľa encykliky pápeža Jána XIII. Pacem in Terris (mier na zemi) z roku 1963.

Po prípravných krajských konferenciách sa uskutočnila 31. augusta 1971 súčasne v Prahe a Bratislave za účasti asi 470 delegátov (z toho približne 200 slovenských) ustanovujúca schôdza Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris (ZKD PIT). Predsedom českej časti organizácie sa stal olomoucký kapitulný vikár Josef Vrana a jeho slovenským náprotivkom bol Mikuláš Višňovský, prepošt a dekan Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Formovanie riadiacich štruktúr ZKD PIT zavŕšila schôdza, ktorá sa konala 17. novembra 1971 v Prahe. Za federálneho predsedu organizácie bol zvolený Václav Medek z Bohosloveckej fakulty v Litoměřiciach.

Založenie a činnosť ZKD PIT odporovali kanonickému právu, nakoľko jeho stanovy neschválila príslušná cirkevná autorita. Svätá stolica k nemu mala od začiatku negatívny postoj, ale výslovne ho odsúdil až pápež Ján Pavol II. v dokumente Quidam Episcopi z 8. marca 1982, ktorý duchovným zakazoval činnosť v politických organizáciách podporujúcich politické strany a režimy zamerané proti cirkvi.

Medzi kňazmi spočiatku nebol o členstvo v ZKD PIT veľký záujem. Štátna moc preto pristúpila k nátlaku, zastrašovaniu a vydieraniu. Vďaka týmto nekalým metódam dosiahla, že v roku 1973 pôsobilo v organizácii 726 (37 %) českých a 350 (25 %) slovenských katolíckych duchovných. Viacerí z nich boli zároveň aktívnymi spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti. Forma kolaborácie s režimom však mala rôzne formy. Popri silno angažovaných kňazoch boli v ZKD PIT aj takí, ktorí okrem formálnej účasti na schôdzach nevyvíjali žiadnu činnosť. Akúkoľvek kritiku organizácie zo strany kléru alebo bohoslovcov komunistický režim trestal odňatím štátneho súhlasu na výkon kňazského povolania, resp. vylúčením zo štúdia.

Po vydaní dekrétu Quidam episcopi časť kňazov zo ZKD PIT vystúpila. Napriek tomu zostalo ešte v roku 1986 členmi organizácie asi 29 % duchovných. Bezprostredne po páde komunistického režimu v Československu sa ZKD PIT rozpadlo a 7. decembra 1989 bola jeho činnosť formálne ukončená.

Najvyšší predstavitelia ZKD PIT

Federálni predsedovia:
Václav Medek (1971 – 1975)
Antonín Veselý (1975 – 1985)
Frntišek Vymětal (1985 – 1989)

Českí predsedovia:
Josef Vrana (1971 – 1973)
Antonín Veselý (1973 – 1977)
Josef Hendrych (1977 – 1984)
Václav Javůrek (1984 – 1989)

Slovenskí predsedovia:
Mikuláš Višňovský (1971 – 1975)
Gejza Navrátil (1975 – 1984)
Ján Zabák (1984 – 1989)

Štefan Záreczký, významný predstaviteľ hnutia Pacem in Terris na Slovensku. Zdroj: publikácia Aktéri jednej éry.

Tomáš Klubert