30. marec 1921. Narodenie biskupa Hnilicu

Pavol Hnilica sa narodil dňa 30. marca 1921 v obci Uňatín. Študoval v Kláštore pod Znievom, kde 12. augusta 1941 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), noviciát absolvoval v Ružomberku a prijal rehoľné meno Mária. V rokoch 1945 – 1948 študoval filozofiu v Brne a v Děčíne, v roku 1948 začal študovať teológiu v Trnave, štúdium však nemohol dokončiť. V smutne známej Barbarskej noci, 13. apríla 1950, boli násilným zásahom zo strany komunistického režimu zlikvidované mužské rehole. Táto Akcia K zasiahla aj do života Pavla Hnilicu. Bol deportovaný najprv so všetkými jezuitmi do sústreďovacieho kláštora v Jasove, neskôr do internačných kláštorov v Podolínci a Pezinka. 29. septembra 1950 ho rožňavský apoštolský administrátor, biskup Róbert Pobožný tajne vysvätil za kňaza, a 2. januára 1951 z jeho rúk prijal aj biskupské svätenie. V decembri 1951 kvôli tlaku komunistického režimu emigroval do Rakúska, kde v Innsbrucku pokračoval v teologických štúdiách. V septembri 1952 odišiel do Ríma, kde napísal podrobnú správu pre pápeža Pia XII. o prenasledovaní katolíckej cirkvi na Slovensku. Počas Druhého vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom; po zverejnení biskupskej hodnosti 17. mája 1964 pápežom Pavlom VI. vystupoval už ako jeden z koncilových otcov. Koncom septembra 1965 predniesol jeden z najpozoruhodnejších koncilových prejavov, v ktorom odsúdil ateizmus.

V rokoch 1968 – 1969 organizoval v Ríme púte pre slovenských pútnikov, mal významný podiel pri príprave 1100. výročia smrti sv. Cyrila. V 70. a 80. rokoch sa významne podieľal na pašovaní náboženskej literatúry cez Poľsko na Slovensko. 24. marca 1984 ako turista odslúžil tajne v Chráme Usnutia Bohorodičky v moskovskom Kremli svätú omšu, počas ktorej v zmysle fatimských zjavení zasvätil Rusko Panne Márii. Počas celého exilového pôsobenia bol pod dohľadom československej Štátnej bezpečnosti, ktorá ho pomocou hustej siete tajných spolupracovníkov sledovala. Podobne bola pod dohľadom biskupova rodina na Slovensku. Keďže bol na zozname nežiadúcich osôb, až do pádu režimu nesmel získať vstupné víza a dokonca nemohol prísť ani na pohreb vlastnej matky. Na Slovensko sa mohol vrátiť až po 38 rokoch exilu v decembri 1989. Zomrel 8. októbra 2006.

Autor textu: Beáta Katrebová Blehová

Biskup P. M. Hnilica s pápežom Jánom Pavlom II. Zdroj fotografie: Archív biskupa P. M. Hnilicu.