28. apríl Akcia P

Komunistický projekt likvidácie gréckokatolíckej cirkvi v Československu sa začal v súčinnosti so sovietskym vedením v určitých kontúrach realizovať ešte pred komunistickým prevratom, predchádzala mu likvidácia gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine v roku 1946, v Rumunsku v roku 1948 a na Zakarpatskej Ukrajine v roku 1949. Od polovice roka 1949 už bolo len otázkou času, kedy sa tak udeje aj na Slovensku, pričom gréckokatolícka cirkev na Slovensku volila opciu prechodu do rímskokatolíckej cirkvi.

V roku 1949 moskovský patriarcha zriadil exarchát ruskej pravoslávnej cirkvi v ČSR a v decembri 1949 ustanovil aj pravoslávneho biskupa pre Slovensko so sídlom v Prešove a v Michalovciach. Ostrá fáza likvidácie gréckokatolíckej cirkvi, resp. násilnej pravoslavizácie katolíkov byzantského obradu sa začala rokom 1950 vo forme tzv. Akcii P. Predchádzala jej likvidácia kláštorov a reholí v rámci Akcie K, ktorá sa dotkla baziliánov a redemptoristov, začali vznikať tzv. návratové výbory, konali sa prvé vykonštruované procesy s gréckokatolíckymi kňazmi a rehoľníkmi. Vyvrcholením Akcie P bol tzv. Veľký sobor, ktorý sa uskutočnil 28. apríla 1950 v Prešove, keď pod falošnou zámienkou boli za zatvorenými dverami účastníci soboru donútení odhlasovať vopred pripravený manifest, ktorý pripravil Slovenský úrad pre veci cirkevné. Manifest rušil tzv. Užhorodskú úniu z roku 1646 so Svätou stolicou a vyjadroval vôľu prestúpiť na pravoslávie.

Gréckokatolíkom nebolo umožnené prestúpiť do rímskokatolíckej cirkvi a nebolo im ani umožnené vyhlásiť sa za občanov bez vierovyznania. Približne tretina gréckokatolíckych kňazov prestúpila na pravoslávie („novopravoslávni kňazi"), tí čo neprestúpili, boli následne v Akcii P – 100 vysídlení aj s rodinami do českého pohraničia a vystavení asimilácii, mnohí skončili v Táboroch nútenej práce alebo vo väzniciach. Akcia P postihla vyše 300 000 gréckokatolíkov na Slovensku, pričom gréckokatolícka cirkev bola obnovená až v roku 1968.

Beáta Katrebová Blehová

Zdroj foto: Archív ÚPN