23. marec. Schôdzka v Drážďanoch

V dňoch 23. ̶ 24. marca 1968 sa vo východonemeckých Drážďanoch zišli predstavitelia Sovietskeho zväzu, Československa, Bulharska, Maďarska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Podľa pôvodného dohovoru mali rokovať o prehĺbení hospodárskej spolupráce. Východonemecký vodca Erich Honecker však už na začiatku stretnutia oznámil, že predmetom schôdzky bude vnútropolitická situácia v Československej socialistickej republike (ČSSR), kde sa rozvíjal demokratizačný proces známy ako pražská jar.

Vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ) bolo kritizované najmä za stratu kontroly nad médiami a vývoj v ČSSR nazvali „plazivou kontrarevolúciou". Najostrejšie vystupoval v tomto smere šéf poľských komunistov Władysław Gomułka. Terčom kritiky bola i skutočnosť, že skorumpovaný prezident Antonín Novotný rezignoval na svoju funkciu pod tlakom verejnosti, čím bola spochybnená vedúca úloha KSČ.

Československá delegácia všetky obvinenia o ohrození socialistického zriadenia odmietla. Sovietski predstavitelia sa preto rozhodli pokračovať v nátlaku na vedenie KSČ, aby zastavilo reformný proces. Spoliehali sa pritom na svojich dogmatických spojencov v ústrednom výbore strany, ale súčasne pripravovali plán vojenskej intervencie do ČSSR. Význam schôdzky bol aj v tom, že sa na nej sformovala medzinárodná koalícia piatich štátov, ktoré v priebehu roku 1968 vyvíjali nátlak na československé vedenie, aby reformy zastavilo. Ten nátlak napokon vyústil do vojenskej invázie 21. augusta 1968.

Tomáš Klubert