21. september 1944. Masaker v Sklenom
Medzi najviac tabuizované udalosti spojené so Slovenským národným povstaním (SNP) patrila hromadná vražda 187 mužov nemeckej národnosti z obce Sklené, ktorú spáchali 21. septembra 1944 príslušníci 3. roty 8. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina.
Turčianska obec Sklené bola súčasťou stredoslovenského nemeckého jazykového ostrova, známeho ako Hauerland. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 sa k nemeckej národnosti hlásilo až 88,5 % z jej približne 3000 obyvateľov. Prevažná časť Sklenčanov bola od jari do jesene odkázaná na sezónne práce. Na jeseň sa ich okolo 1000 zdržiavalo v Nemecku, vďaka čomu si zachránili život.
Po vypuknutí SNP zatkli povstaleckí žandári v Sklenom ôsmich funkcionárov nacistickej Deutsche Partei (DP) a zhabali nemeckému obyvateľstvu zbrane, rádiové prijímače a fotoaparáty. Situácia napriek tomu zostala pokojná až do 16. septembra 1944, keď sa do obce presunulo 250 príslušníkov 8. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Partizáni najskôr zatkli zvyšných členov DP a v noci z 20. na 21. septembra 1944 vykonali domové prehliadky. Zaistili pritom asi 300 mužov vo veku 16 – 60 rokov, ktorých umiestnili v meštianskej škole. Ráno boli práceschopní Sklenčania pod zámienkou zákopových prác odvedení na železničnú stanicu, kde nastúpili do siedmich nákladných vozňov. Krátko pred poludním sa vlak pohol smerom na Hornú Štubňu, ale už po dvoch kilometroch jazdy zastavil pri lese Ebener Wald (na dnešných mapách je označený ako Les na Rovine). Približne 20 chlapov muselo následne vyhĺbiť pod železničným násypom jamu, ktorá sa zakrátko zmenila na masový hrob. Dozeralo na nich asi 60 partizánov z 3. roty. Väčšina z nich mala slovenskú národnosť a pochádzala z okolia Utekáča.
Na príkaz politického komisára brigády Leonida Slavkina partizáni postupne zastrelili mužov zo šiestich vagónov. Približne tridsiatim sa však podarilo utiecť a sklenský katolícky kňaz Jozef Pöss prežil ukrytý medzi telami mŕtvych spoluobčanov. Vďaka zásahu neznámeho slovenského železničiara uniklo smrti aj 63 mužov z prvého vozňa, ktorých odviezli do internačného tábora v Slovenskej Ľupči.
Celkovo partizáni zavraždili 187 Sklečanov. Svoje obete olúpili a pri odchode z miesta činu hodili do napoly zasypanej jamy niekoľko ručných granátov. Pohnútky, ktoré viedli k masakru, zostávajú dodnes sporné. Neskoršie uvádzané dôvody ako streľba neznámych osôb na partizánov a otrávenie studní nemeckým civilným obyvateľstvom sú len dodatočne vymyslené účelové lži. Za najpravdepodobnejšie motívy tragédie možno považovať nenávisť voči Nemcom a preventívnu likvidáciu "nepriateľských živlov" v blízkosti frontovej línie. Rozkaz na vykonanie exekúcie vydal podľa všetkého samotný veliteľ 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina kapitán Alexej Semionovič Jegorov, ktorý osobne navštívil Sklené 19. septembra 1944.
Masaker neunikol povstaleckým orgánom, ale vyšetrovanie znemožnil nepriaznivý vývoj vojenskej situácie. Po skončení vojny nebol ani jeden z páchateľov postavený pred súd a komunistický režim udalosti v Sklenom dôsledne utajoval. Obete masakru sa dočkali čiastočnej satisfakcie až v roku 1994, keď bol na mieste tragédie odhalený pamätník. Na podnet pozostalých vydala v apríli 2004 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pokyn na začatie trestného stíhania za trestný čin vraždy. Vyšetrovateľ však z dôvodu úmrtia páchateľov stíhanie zastavil, pričom dospel k záveru, že príslušníci 3. roty 8. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina sa dopustili zločinu proti ľudskosti tým, že spáchali trestný čin vraždy proti civilnému obyvateľstvu.
Tomáš Klubert
Pamätník obetiam masakry v Sklenom (zdroj: internet)