Logo

20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol.

Proces s Rudolfom Slánským a spol. bol najväčším povojnovým politickým procesom s vedúcimi komunistickými predstaviteľmi nielen v Československu, ale aj v celom sovietskom bloku. Bol výrazne ovplyvnený sovietskymi záujmami a bol pripravovaný za priamej účasti sovietskych poradcov. Celá jeho koncepcia vychádzala z potrieb sovietskej zahraničnej politiky.

Rudolf Slánský počas procesu (foto: wikipedia.org)

Konštrukcia procesu sa odvíjala od Stalinovej teórie o zostrovaní triedneho boja, ktorá sa postupne transformovala do tézy o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán. Jej obeťami sa stali postupne vedúci funkcionári zo všetkých komunistických strán v sovietskom bloku. Situáciu v Československu v tejto súvislosti ovplyvnilo najmä vyšetrovanie maďarského prípadu László Rajk a spol. v roku 1949. Jedným z jeho záverov bolo, že centrum nepriateľskej činnosti proti socialistickému bloku sa nachádza v Československu. Maďarská, ale najmä sovietska štátna bezpečnosť žiadala, aby sa aj v KSČ hľadal „zradca“ – tzv. československý Rajk.

Po príchode sovietskych poradcov k československej bezpečnosti boli ako prví vyšetrovaní komunistickí funkcionári zatknutí v súvislosti s prípadom Noela Fielda – V. Nový, E. Löbla a G. Pavlík. Pre sovietskych poradcov a vyšetrovateľov však boli málo reprezentatívni a tým pádom nevhodní pre pripravovaný politický proces. Až na jeseň roku 1950 sa podarilo vyšetrovateľom prekonať istú bezradnosť a tápanie pri hľadaní vhodných osôb. V októbri 1950 bol zatknutý krajský politický tajomník KSČ v Brne Otto Šling a v priebehu januára a februára 1951 boli zatknutí ďalší významní komunistickí funkcionári – A. London, V. Clementis, B. Reicin, G. Husák, L. Novomeský, K. Šváb, O. Závodský a M. Švermová. Vyšetrovatelia ŠtB, riadení sovietskymi poradcami, vytvorili koncepciu prepojeného sprisahania v KSČ, ktoré malo mať dve vetvy – českú, na čele s O. Šlingom a M. Švermovou, ktorá mala odstrániť R. Slánského a A. Zápotockého z funkcií a izolovať K. Gottwalda, a slovenskú, na čele s V. Clementisom, G. Husákom a L. Novomeským, ktorá mala rozvrátiť, resp. priamo rozbiť republiku oddelením Slovenska.

Keďže medzi zatknutými osobami aj naďalej chýbali funkcionári z najvyšších pozícií v strane a v štáte, neboli sovietski poradcovia a vedenie rezortu bezpečnosti spokojní ani s takouto koncepciou vyšetrovania. Tieň podozrenia tak postupne padol na najvyššie postaveného predstaviteľa straníckeho aparátu – generálneho tajomníka ÚV KSČ R. Slánského. Čoraz viac sa množili tajné vyšetrovacie protokoly, v ktorých sa objavovalo jeho meno. Začalo sa hovoriť o druhom centre moci, ktoré vzniklo v ústrednom sekretariáte strany a ktoré bolo pod jeho vedením. R. Slánský postupne strácal dôveru strany a 6. septembra 1951 bol odvolaný z najvyššej straníckej funkcie. Pokyn k jeho prípadnému zatknutiu však musel prísť od samotného J. V. Stalina. Ten nakoniec prišiel a v noci z 23. na 24. novembra 1951 bol R. Slánský zatknutý.

Hlavná línia pripravovaného procesu bola protisionistická, resp. antisemitská (11 obžalovaných malo židovský pôvod) a slúžila záujmom a potrebám sovietskej zahraničnej politiky, ktorá sa po svojom neúspechu v Izraeli snažila získať vplyv na Strednom východe prostredníctvom arabských štátov. Po ročnom vyšetrovaní, ktoré viedli sovietski vyšetrovatelia, bol 20. novembra 1952 zahájený veľkolepý proces – tzv. monsterproces. V ňom bolo 11 obžalovaných odsúdených na trest smrti – R. Slánský, B. Geminder, L. Frejka, J. Frank, V. Clementis, B. Reicin, R. Margolius, O. Fischl, O. Šling, K. Šváb a A. Simon. Zvyšní traja obžalovaní (A. London, E. Löbl a V. Hajdů) dostali doživotný trest. Dňa 3. decembra 1952 boli všetci odsúdenci na smrť popravení vo väznici na Pankráci a ich popol príslušníci ŠtB rozsypali na poli neďaleko Prahy. Ešte viac ako rok prebiehali tzv. následné procesy s vysokými straníckymi funkcionármi.

Branislav Kinčok

foto: Rudolf Slánský počas procesu (wikipedia.org)

Vytlačiť