Logo

1.február 1942. Začiatok vysielania rozhlasovej stanice Hlas Ameriky (Voice of America)

Rozvoj rozhlasu ako masovokomunikačného média sprostredkúvajúceho informácie môžeme datovať do 30. rokov 20. storočia. Počas druhej svetovej vojny sa rozhlasové vysielanie ukázalo byť účinným propagandistickým nástrojom – jeho prostredníctvom sa dalo účinne čeliť nepriateľskej propagande, ale v niektorých prípadoch bolo aj priamo naviazané na odbojovú činnosť v okupovaných krajinách Európy. Aj na Slovensku ľudia v rokoch vojny počúvali "Londýn". Vysielanie zahraničných rozhlasových staníc sa stalo fenoménom aj počas vlády komunistického režimu. Medzi rozhlasovými stanicami zohral veľmi dôležitú úlohu Hlas Ameriky.

Hlas Ameriky (po anglicky Voice of America), založený americkým Kongresom s centrálou vo Washingtone, začal svoje vysielanie 1. februára 1942 a dodnes je najväčším a najstarším amerických zahraničným rozhlasom. Od založenia vysielal rozhlasové správy do rôznych krajín sveta, ktorým poskytoval alternatívne informácie k miestnym médiám.

Začiatok vysielania súvisel so zapojením sa USA do druhej svetovej vojny. Do konca 30. rokov boli rozhlasové stanice v USA v súkromných rukách, ale pravidelné vysielanie propagandy zo zahraničia (osobitne z nacistického Nemecka) nútilo predstaviteľov americkej politiky premyslieť mediálnu stratégiu. Po vstupe USA do vojny v decembri 1941 sa postupne rozbiehalo vojnové vysielanie. Prvou krajinou, kam vysielanie smerovalo, boli Filipíny, druhou bolo nacistické Nemecko. Heslo Stimmen aus Amerika dalo aj názov novej stanici. Za jej vznikom stál Robert Sherwood, poradca prezidenta Franklina D. Roosevelta pre oblasť mediálnej politiky. O pár mesiacov neskôr prevzal riadenie Hlasu Ameriky do svojich rúk Úrad vojnových informácií a vysielanie sa rýchlo rozvíjalo aj vďaka spolupráci s britskou BBC. Do konca vojny fungovalo v 40 svetových jazykoch, pričom okrem spravodajstva bolo jeho podstatnou zložkou aj vysielanie hudby.

Po skončení vojny prešlo vysielanie pod štruktúru Štátneho departmentu.

Na obzore sa už rysoval konflikt s bývalým spojencom a budúcim nepriateľom – boľševickým Sovietskym zväzom, ktorý do roku 1948 dostal pod svoj vplyv aj štáty strednej a východnej Európy, kde sa etablovali komunistické režimy. Sformovali sa dva nepriateľské tábory: na jednej strane demokratické štáty Západu (na čele so superveľmocou USA) a na druhej strane komunistické štáty Východu (na čele so superveľmocou Sovietskym zväzom). Vypukla studená vojna, ktorá síce neprerástla do otvorenej vojenskej konfrontácie, ale mala svoje bojiská – a jedným z nich bolo aj rozhlasové vysielanie. Jedným z prostriedkov vojny v éteri sa stalo rušenie rozhlasového vysielania, ktoré sa v bývalom Československu týkalo všetkých západných rozhlasových staníc a výrazne sťažovalo ich príjem. Tým druhým boli aktivity Štátnej bezpečnosti, ktorá sa dlhodobo usilovala o ich infiltráciu svojimi tajnými spolupracovníkmi. Americká zahraničná politika používala vysielanie Hlasu Ameriky ako súčasť svojej politickej línie proti štátom za Železnou oponou s cieľom bojovať proti sovietskej propagande. V 80. rokoch zohralo toto vysielanie dôležitú úlohu v procese pádu komunistických režimov. Pomáhalo verejnosť informovať o systematickom porušovaní ľudských práv a náboženských slobôd komunistickým režimom, ale napokon prinášalo aj spravodajstvo o politickom vývoji vo svete.

Počas studenej vojny využívali vlády západných štátov aj emigrantov z komunistických štátov, ktorí sa podieľali na vysielaní rozhlasových staníc. Ich počúvanosť bola aj na Slovensku napriek rušeniu relatívne vysoká. Hlas Ameriky mal síce len československú redakciu, ale pôsobilo v ňom niekoľko Slovákov. Patril k nim najmä František (Frank) Lysý, pôvodne diplomat v službách ČSR, po vojne spravodajca a redaktor.

Pôsobil v slovenskej redakcii Hlasu Ameriky vo Washingtone od druhej polovice 50. rokov až do roku 1991. V 80. rokoch pôsobil v redakcii v Mníchove salezián Anton Hlinka, ktorý prostredníctvom Hlasu Ameriky prinášal informácie napr. o najväčšom verejnom vystúpení proti komunistickému režimu, Sviečkovej manifestácii v marci 1988.

Autor textu: Peter Jašek

logo VOICE OF AMERICA

zdroj loga: internet

Vytlačiť