10. jún 1949 – Založenie štátnej Katolíckej akcie

Rok 1949 v našich dejinách znamenal aj zostrený boj štátnej moci voči katolíckej cirkvi. Vláda sa rozhodla vyriešiť tento zápas prostredníctvom tzv. Katolíckej akcie, ktorú zneužila na svoje ciele a poštátnila. Voči tomu sa postavili cirkevní hodnostári a vydali pastiersky list. Štátna moc sa pokúsila zabrániť jeho čítaniu a v lete 1949 nasledovalo mnoho incidentov, keď veriaci bránili svojich kňazov. Časť z nich skončila v táboroch nútených prác, resp. väzniciach.

Po Februárovom prevrate v roku 1948 sa hlavným vnútorným ideologickým nepriateľom komunizmu stala katolícka cirkev. Spočiatku sa vládna moc snažila uzatvoriť dohodu s cirkevnými predstaviteľmi, ale napriek signálom z obidvoch strán sa táto možnosť postupne ukázala ako nepredstaviteľná. Z toho dôvodu pristúpil režim k inej forme ovládnutia cirkvi, a to prostredníctvom tzv. štátnej Katolíckej akcie.

Príprava štátnej Katolíckej akcie začala koncom apríla 1949 na stretnutí predstaviteľov režimu vo sfére cirkevnej politiky s tzv. pokrokovými kňazmi. Vláda sa rozhodla využiť Katolícku akciu, ktorá tu pôsobila od medzivojnového obdobia, a spraviť z nej nástroj svojej politiky. Cieľom bolo posilniť cyrilometodskú tradíciu v Československu, postupom času zaviesť slovanskú bohoslužbu a znemožniť duchovenstvu kontakt so Svätou stolicou. Celá akcia mala vyzerať ako spontánne hnutie veriacich.

Katolícki biskupi zareagovali na prípravu tejto štátnej akcie a zneužitie pôvodnej Katolíckej akcie a 7. júna 1949 v Olomouci vydali obežník, v ktorom varovali pred účasťou na tejto akcii. Zakladajúca konferencia štátnej Katolíckej akcie sa konala 10. júna 1949 v Prahe a podľa štátnych úradov sa jej zúčastnilo 283 osôb, z toho 68 kňazov. Najdôležitejším dokumentom prijatým na tomto stretnutí bol Ohlas slovenských a českých katolíkov k veriacim v republike. „Ohlas" síce formálne propagoval vernosť katolíckej cirkvi a poslušnosť cirkevnej hierarchii, ale súčasne protestoval voči akýmkoľvek príkazom zo zahraničia.

Reakcia biskupov Československa bola promptná. Už 15. júna 1949 na celoštátnej konferencii v Prahe vydali pastiersky list s názvom Hlas československých biskupov a ordinárov v hodine veľkej skúšky, v ktorom odsudzovali Katolícku akciu ako rozvratnícku a apelovali na jednotu cirkvi. Pastiersky list sa mal čítať 19. júna 1949, čomu sa bezpečnostné zložky pokúsili zabrániť. V ranných hodinách daného dňa navštívili farské úrady a zabavovali list. Snahy bezpečnostných zložiek o prekazenie čítania listu sprevádzali rozsiahle nepokoje, ktoré v niektorých prípadoch boli klasifikované dokonca ako vzbury. Pastiersky list nakoniec podľa ordinárov čítalo okolo 90 % kňazov. Toto číslo sa vzťahuje aj na nedeľu 26. júna 1949.

K najrozsiahlejšej vlne nepokojov v súvislostí so štátnou Katolíckou akciou došlo na Slovensku koncom júna a začiatkom júla 1949. Miestami nepokoje prerástli do otvoreného odporu. Veriaci v mnohých farnostiach strážili svojich duchovných, stavali hliadky, obmedzovali prístup pracovníkom štátnej správy na fary, dokonca ich vyháňali za použitia násilia. Podľa správy Povereníctva spravodlivosti sa na nepokojoch v súvislosti so štátnou Katolíckou akciou zúčastnilo na Slovensku asi 22 000 až 25 000 osôb. Trestné oznámenia boli podané na 1 136 osôb, z ktorých bolo odsúdených 467 v úhrnnej výmere 546 rokov 6 mesiacov a 27 dní. Nepokoje v súvislosti so štátnou Katolíckou akciou zasiahli 60 slovenských obcí, pričom väčší rozsah mali v 34 obciach.

Autor: Martin Garek

Tematické video 70 rokov od takzvanej Katolíckej akcie.

Štúdia Štátna katolícka akcia na Orave – vzbury a nepokoje v roku 1949.

Foto: Inštrukcie pre vedenie kampane katolíckej akcie. Zdroj: SNA Bratislava