10. december 1989. Vymenovanie „vlády národného porozumenia“.
Najdôležitejším výsledkom zrušenia ústavného článku o mocenskom monopole Komunistickej strany Československa bola rekonštrukcia federálnej vlády. Úradujúci premiér Ladislav Adamec predstavil 3. decembra 1898 nový ministerský kabinet, v ktorom však prenechal nekomunistom iba päť z 21 kresiel. Predstavitelia Občianskeho fóra (OF), Verejnosti proti násiliu (VPN), štrajkujúcich študentov a ďalších opozičných iniciatív nepovažovali takúto kozmetickú zmenu za dostatočnú. Už na druhý deň sa v Prahe, Bratislave a ďalších mestách konali protestné mítingy a na 11. december 1989 bol ohlásený druhý generálny štrajk. Lenže Adamec na rokovaniach so zástupcami OF a VPN vytrvalo odmietal súhlasiť s nomináciou niektorých navrhovaných ministrov a 7. decembra 1989 podal demisiu. Funkciou premiéra bol následne prezidentom Gustávom Husákom poverený podpredseda vlády, slovenský komunista Mariána Čalfa, ktorý bez námietok akceptoval návrhy občianskych hnutí.
V nedeľu 10. decembra 1989 o trinástej hodine vymenoval prezident Husák novú federálnu „vládu národného porozumenia“. Okrem premiéra Čalfu v nej bolo 20 ministrov, z toho 9 komunistov, 7 nestraníkov, dvaja členovia Československej strany lidovej a dvaja zástupcovia Československej strany socialistickej. Husák vzápätí abdikoval a stiahol sa z politického života.
Za svoje hlavné ciele si „vláda národného porozumenia“ vytýčila pripraviť slobodné voľby, zabezpečiť účasť občanov na správe štátu, pripraviť prechod na trhové hospodárstvo, vypracovať návrh novej ústavy a pripraviť návrh nového zákona o slobode náboženských vyznaní a o náboženských spoločnostiach.
Personálne zloženie „vlády národného porozumenia“ 10. decembra 1989.
Marián Čalfa (KSČ), predseda vlády, poverený spoločným riadením ministerstva vnútra
Ján Čarnogurský (BSP), prvý podpredseda, vlády, poverený spoločným riadením ministerstva vnútra
Valtr Komárek, (BSP), prvý podpredseda vlády, poverený spoločným riadením ministerstva vnútra
Oldřich Burský (ČSS), podpredseda vlády, minister poľnohospodárstva a výživy
Milan Čič (KSČ), podpredseda vlády
Vladimír Dlouhý (KSČ), podpredseda vlády, predseda štátnej plánovacej komisie
František Pitra (KSČ), podpredseda vlády
František Reichel (ČSL), podpredseda vlády
Jiří Dienstbier (BSP), minister zahraničných vecí
Miroslav Vacek (KSČ), minister obrany
František Podlena (KSČ), minister dopravy a spojov
Václav Klaus (BSP), minister financií
Ladislav Vodrážka (KSČ), minister hutníctva, strojárstva a elektrotechniky
František Pinc (KSČ), minister palív a energetiky
Petr Miller (BSP), minister práce a sociálnych vecí
Andrej Barčák (KSČ), minister zahraničného obchodu
Ladislav Dvořák (ČSS), minister poverený riadením Federálneho cenového úradu
Kvétoslava Kořínková (BSP), ministerka - predsedníčka Výboru ľudovej kontroly
Róbert Martinko (BSP), minister bez kresla
Richard Sacher (ČSL), minister bez kresla
KSČ (Komunistická strana Československa), ČSS (Československá strana socialistická), ČSL (Československá strana lidová), BSP (bez straníckej príslušnosti)
Autor textu: Tomáš Klubert
Zdroj foto: Internet