Logo

10. december 1989. Vymenovanie „vlády národného porozumenia“.

Najdôležitejším výsledkom zrušenia ústavného článku o mocenskom monopole Komunistickej strany Československa bola rekonštrukcia federálnej vlády. Úradujúci premiér Ladislav Adamec predstavil 3. decembra 1898 nový ministerský kabinet, v ktorom však prenechal nekomunistom iba päť z 21 kresiel. Predstavitelia Občianskeho fóra (OF), Verejnosti proti násiliu (VPN), štrajkujúcich študentov a ďalších opozičných iniciatív nepovažovali takúto kozmetickú zmenu za dostatočnú. Už na druhý deň sa v Prahe, Bratislave a ďalších mestách konali protestné mítingy a na 11. december 1989 bol ohlásený druhý generálny štrajk. Lenže Adamec na rokovaniach so zástupcami OF a VPN vytrvalo odmietal súhlasiť s nomináciou niektorých navrhovaných ministrov a 7. decembra 1989 podal demisiu. Funkciou premiéra bol následne prezidentom Gustávom Husákom poverený podpredseda vlády, slovenský komunista Mariána Čalfa, ktorý bez námietok akceptoval návrhy občianskych hnutí.

V nedeľu 10. decembra 1989 o trinástej hodine vymenoval prezident Husák novú federálnu „vládu národného porozumenia“. Okrem premiéra Čalfu v nej bolo 20 ministrov, z toho 9 komunistov, 7 nestraníkov, dvaja členovia Československej strany lidovej a dvaja zástupcovia Československej strany socialistickej. Husák vzápätí abdikoval a stiahol sa z politického života.

Za svoje hlavné ciele si „vláda národného porozumenia“ vytýčila pripraviť slobodné voľby, zabezpečiť účasť občanov na správe štátu, pripraviť prechod na trhové hospodárstvo, vypracovať návrh novej ústavy a pripraviť návrh nového zákona o slobode náboženských vyznaní a o náboženských spoločnostiach.

Personálne zloženie „vlády národného porozumenia“ 10. decembra 1989.

Marián Čalfa (KSČ), predseda vlády, poverený spoločným riadením ministerstva vnútra

Ján Čarnogurský (BSP), prvý podpredseda, vlády, poverený spoločným riadením ministerstva vnútra

Valtr Komárek, (BSP), prvý podpredseda vlády, poverený spoločným riadením ministerstva vnútra

Oldřich Burský (ČSS), podpredseda vlády, minister poľnohospodárstva a výživy

Milan Čič (KSČ), podpredseda vlády

Vladimír Dlouhý (KSČ), podpredseda vlády, predseda štátnej plánovacej komisie

František Pitra (KSČ), podpredseda vlády

František Reichel (ČSL), podpredseda vlády

Jiří Dienstbier (BSP), minister zahraničných vecí

Miroslav Vacek (KSČ), minister obrany

František Podlena (KSČ), minister dopravy a spojov

Václav Klaus (BSP), minister financií

Ladislav Vodrážka (KSČ), minister hutníctva, strojárstva a elektrotechniky

František Pinc (KSČ), minister palív a energetiky

Petr Miller (BSP), minister práce a sociálnych vecí

Andrej Barčák (KSČ), minister zahraničného obchodu

Ladislav Dvořák (ČSS), minister poverený riadením Federálneho cenového úradu

Kvétoslava Kořínková (BSP), ministerka - predsedníčka Výboru ľudovej kontroly

Róbert Martinko (BSP), minister bez kresla

Richard Sacher (ČSL), minister bez kresla

KSČ (Komunistická strana Československa), ČSS (Československá strana socialistická), ČSL (Československá strana lidová), BSP (bez straníckej príslušnosti)

Autor textu: Tomáš Klubert

Zdroj foto: Internet

Vytlačiť