Spomienka na obete okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v Bratislave

Násilný vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalej ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968 a jeho dôsledky si 19. augusta 2016 pripomenuli v Bratislave pietnou spomienkou pri pamätnej tabuli obetí invázie na budove Univerzity Komenského. Zástupcovia bývalých politických väzňov s predstaviteľmi politických strán, mesta Bratislava, spoločenských organizácií, a ďalších inštitúcií, medzi nimi aj Ústavu pamäti národa si obete invázie uctili položením vencov k pamätnej tabuli. V rámci príhovorov oficiálnych hostí prítomných oslovil aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.

Podľa jeho slov aj po takmer polstoročí od krvavej drámy, ktorá sa odohrala na schodoch Univerzity Komenského a ktorá sa bolestne zapísala do histórie nášho hlavného mesta – Bratislavy je potrebné prísť a uctiť si obete, ktoré za prinavrátenie slobody zaplatili tú najvyššiu cenu, ľudský život. Ako povedal: „V súvislosti s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy v bývalom Československu zahynulo 108 osôb. Z toho až 37 bolo zabitých na Slovensku. Ďalších 500 osôb bolo ťažko zranených. K tomu je potrebné pripomenúť aj veľké hospodárske škody, zničené cesty, budovy, či prostriedky hromadnej dopravy. História je učiteľkou života a tí, čo strácajú pamäť, vedia prečo to robia. Preto je správne, že v dnešný deň sa takéto pietne spomienky konajú aj v iných pamätných miestach našej krajiny, a verím že s rovnakým bôľom nad stratou svojich blízkych, či s rovnakým rozhorčením nad bezočivosťou mocných tohoto sveta. Príbeh mladej študentky Danky Košanovej, ktorá zomrela následkom streľby Ruského vojaka, poznajú bratislavskí študenti. Oveľa menej sú známe osobné príbehy Stanka Siváka, či Janka Holíka, rovnako uvedených na pamätnej tabuli, ktorí v ten istý moment zasiahli strely zo samopalu. Stanko bol robotník z Bojníc, ktorý prišiel protestovať proti vstupu cudzích vojsk na naše územie. V čase streľby priskočil, aby zachytil padajúcu študentku Danku Košanovú. Dávka zo samopalu zranila spolu piatich ľudí. Tretí, smrteľne zranený bol otec štyroch detí, lodný kapitán ČSPD Ján Holík. Nasledujúceho dňa pri hlavnej pošte bol zastrelený mladý, iba 16 ročný chlapec, Peter Legner z Bratislavy" spomínal Krajňák.

V príhovore ďalej spomenul aj obete okupácie spomedzi sovietskych vojakov. Ako povedal: „Pred rokom ma navštívil istý pán z mestečka Sliač a vyrozprával mi príbeh o sovietskych vojakoch, ktorí od augusta 1968 okupovali miestne vojenské letisko. A keďže jeho otec bol vojakom z povolania, bývali v kasárňach a tak celá jeho rodina sa stala nedobrovoľnými susedmi sovietskych okupantov. Večer spozoroval, ako piati ruskí vojaci preskočili plot, a zbehli si do neďalekej krčmy pre pivo. Keď sa vracali domov, bola už tma. Odrazu vonku nastal nezvyčajný rozruch, pretože vracajúcich sa vojakov zachytila sovietska hliadka. V nasledujúce ráno tých istých piatich vojakov predviedli pred zoradenú jednotku. Konal sa poľný súd. Krátko na to odzneli výstrely. Rodiny v priľahlých bytovkách sa stali svedkami vojenskej popravy. Svedok tejto udalosti dodáva. "Ešte aj na druhý deň ráno všetci naši susedia mohli cez okno bytovky sledovať 5 truhiel s telami sovietskych vojakov, ktoré mali v ich posádke vyvolať patričný rešpekt."

Sovietske vojská ostali v Československu ešte ďalších 23 rokov. V tomto roku uplynulo presne 25 rokov, čo posledný sovietsky vojak opustil našu krajinu. Pri tejto príležitosti sme koncom júna na Sliači odhalili pamätník, ktorý nám má túto udalosť pripomínať. Tejto slávnosti sa zúčastnil aj Michael Kocáb, ktorý bol zodpovedný za odsun sovietskych vojsk z nášho územia po roku 1989. Pre zaujímavosť dodávam, že odsun sa týkal viac ako 73500 vojakov a 40000 rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2505 bojových vozidiel, 1216 diel, 77 lietadiel, 146 helikoptér. Do Sovietskeho zväzu bolo vypravených 825 vlakov, čo predstavovalo spolu 31 000 vagónov bojovej techniky. Vážení, bola to omnoho silnejšia a mohutnejšia armáda, ako tá, čo nás prišla počas 2. svetovej vojny oslobodiť. No aj napriek tomu, že bola taká mohutná, po 23 rokoch odišla z nášho územia bez jediného výstrelu. Považujem to za zázrak a o tomto zázraku som hovoril aj so súčasným veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku Andrej Šabanovom, ktorý sa o pamätník živo zaujímal. Zhodli sme sa na tom, že v našich spoločných dejinách malo právo na slobodu väčšiu silu, ako sila atómových zbraní. Preto dnes pamätajme na tých, ktorí aj napriek všetkým hrozbám sa ochotne postavili na obranu slobody. A to aj za cenu najvyššej obety. Nech je ich svedectvo pre nás príkladom", uzavrel svoj príhovor Krajňák.

Do akcie s krycím názvom Operácia Dunaj sa zapojilo päť štátov - Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika, ktorá sa však nakoniec na invázii nezúčastnila. Nezapojilo sa ani vojsko Rumunska, ktoré tiež bolo súčasťou Varšavskej zmluvy. Hlavným cieľom augustového vpádu bolo potlačiť snahu o reformu socializmu v Československu, keď počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Okupácia zmrazila všetky nádeje na možnosti reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. K politickému zvratu došlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty.

Odchod sovietskych vojsk z územia bývalého Československa sa uskutočnil až po Novembri 1989 a posledný transport vypravili 19. júna 1991.

Pamätná tabuľa pred UK v Bratislave,  venovaná zastreleným obetiam z augusta 1968.

Pamätná tabuľa pred UK v Bratislave, venovaná zastreleným obetiam z augusta 1968.

Príhovor predsedu Správnej rady ÚPN pri príležitosti 48. výročia augustovej okupácie z roku 1968.

Príhovor predsedu Správnej rady ÚPN pri príležitosti 48. výročia augustovej okupácie z roku 1968.

ÚPN sa pripojil k  pietnej spomienke na pamiatku obetí z augusta roku 1968.

ÚPN sa pripojil k pietnej spomienke na pamiatku obetí z augusta roku 1968.

Foto: Marian Turza, ÚPN

Vytlačiť