​Ústav pro studium totalitních režimů funguje desať rokov

Český Ústav pro studium totalitních režimů vznikol pred desiatimi rokmi. Na seminári v Senáte Parlamentu Českej republiky sa 2. októbra 2017 hovorilo o fungovaní a úlohách pamäťových inštitúcií nielen v českom prostredí, ale svoje skúseností zdieľali aj zahraniční hostia.

O poľských skúsenostiach s vyrovnávaním sa s totalitnou minulosťou hovoril prezident Inštitútu národnej pamäti v rokoch 2011 až 2016 Lukasz Kamiński. Ďalšie zahraničné inšpirácie priniesli riaditeľ organizácie Collegium Bohemicum Petr Koura a výkonná riaditeľka Platformy európskej pamäti a svedomia Neela Winkelmannová, ktorá vyzdvihla aktívnu spoluprácu s Ústavom pamäti národa napríklad pri odhalení pamätníka venovanému Hartmutovi Tautzovi alebo pri spoluorganizovaní medzinárodnej konferencie o trestnoprávnom vyrovnávaní sa s minulosťou počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej Únie. V rovnakom bloku vystúpil aj predseda Správnej rady Ústavu správnej rady Ondrej Krajňák.

Predseda Správnej rady pripomenul množstvo obetí totalitných režimov a vývoj po roku 1989, ktorý nepostavil zodpovedných za zločiny totality pred nutnosť niesť za svoje činy zodpovednosť. "Na strane prenasledovaných, bývalých politických väzňov, sa prehlbuje nedôvera voči sebe, okoliu a spoločnosti. Dostavujú sa pocity životného sklamania a bezmocnosti nad dovolaním sa práva a spravodlivosti. Naopak, na strane ich prenasledovateľov ktorí sa odvolávajú prezumpciu neviny narastá pocit bezúhonnosti," povedal. Objavuje sa podľa neho aj úsilie o prekrúcať fakty alebo bagatelizovať či relativizovať pravdu o zločineckých praktikách bývalého komunistického režimu.

Ondrej Krajňák tiež pripomenul, že Národná rada SR nedávno schválila novelu zákona o pamäti národa, ktorá môže paralyzovať činnosť inštitúcie, znefunkčniť efektívne riadenie a ohroziť politickú nezávislosť budúceho predsedu Správnej rady ÚPN.

Pamäťové siete a inštitúcie plnia v krajinách bývalého východného bloku náročnú úlohu. "Skúmajú totalitné režimy, zločiny proti ľudskosti. Napomáhajú rehabilitovať nespravodlivo odsúdených. Nastavujú rovné zrkadlo tým, čo v minulosti beztrestne škodili," skonštatoval Ondrej Krajňák v prejave. "Som presvedčený, že problematikou vyrovnávania sa s minulosťou by sa okrem historikov, právnikov a sociológov mali vážne zaoberať aj psychológovia, politológovia, antropológovia či moralisti, učitelia a vychovávatelia, umelci, spisovatelia a žurnalisti."

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák počas prejavu v Senáte Parlamentu ČR. Foto: Eduard Novák, ÚPN.

Vytlačiť