ÚPN na spomienke v Leopoldove - symbole utrpenia politických väzňov

Múry leopoldovského Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody sa 25. augusta 2013 opäť stali nemými svedkami pietnej spomienky na politických väzňov bývaleho režimu. Pietna spomienka sa v Leopoldove konala deň pred sviatkom blaženého hieromučeníka Metoda Dominika Trčku, ktorý zomrel v leopoldovskej väznici za vernosť Bohu a cirkvi a ktorého relikvie sú uložené spolu s relikviami mučeníkov väznených v Leopoldove Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopku v miestnom farskom chráme. Slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu celebroval protosynkel Košickej eparchie Vladimír Tomko. Po svätej liturgii prítomní hostia a pamätníci položili vence a kytice kvetov k pamätnej tabuli pri hlavnej bráne väznice a pri pamätníku si uctili obete leopoldovskej vzbury z roku 1990. Po prehliadke Múzea väzenstva navštívili účastníci stretnutia aj bývalý väzenský cintorín. Podujatie vyvrcholilo pietnou spomienkou pri pamätníku Gojdiča, Trčku a ostatných väzňov, ktorí zomreli v leopoldovskej väznici a panychídou pri symbolickom hrobe neznámeho politického väzňa. Prítomným sa prihovoril aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák, ktorý vo svojich myšlienkach pripomenul utrpenie politických väzňov, ktoré museli aj na vlastnom tele prežiť za mrežami jednej z najobávanejších väzníc a zároveň s tým aj pripomenul obludnosť komunistického systému. V závere preto odôvodnil potrebu zachovať v živej pamäti tieto zločiny pre nasledujúce generácie a poďakoval politickým väzňom za príklad odvahy a statočnosti. Na stretnutí v Leopoldove, ktorý je symbolom utrpenia politických väzňov na Slovensku, sa každý rok stretávajú bývalí politickí väzni zo Slovenska i z Českej republiky. Mnohí z nich strávili za múrmi leopoldovskej väznice niekoľko rokov. V rokoch 1948 až 1989 bolo vo všetkých väzniciach na území terajšej Slovenskej a Českej republiky uväznených vyše 450.000 politických väzňov. Na Slovensku bolo po roku 1989 rehabilitovaných približne 70.000 ľudí, z ktorých dnes žije necelých 3000.
Leopoldovská väznica je najstaršou na Slovensku. Bývalá protiturecká pevnosť bola v 50. rokoch 20. storočia spolu s pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším väzenským zariadením v komunistickom Československu a často je označovaná ako likvidačné zariadenie. S politickými väzňami zaobchádzali mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania.

Vytlačiť