Teritoriálny útvar ŠtB v Stredoslovenskom kraji v rokoch 1975 - 1989. Konšpiračné a prepožičané byty rozviedky ŠtB

V roku 2007 zverejnil Ústav pamäti národa na svojej internetovej stránke podrobnú rekonštrukciu personálneho obsadenia a organizačného zloženia XII. správy Zboru národnej bezpečnosti (Správy kontrarozviedky v Bratislave), ktorá pôsobila na území celého Slovenska. V nadväznosti na túto prácu ústav v rámci projektu Dejiny Štátnej bezpečnosti pristúpili postupnému a systematickému mapovaniu teritoriálnych útvarov ŠtB na úrovni krajov. V roku 2012 ústav zverejnil štruktúru a personálne obsadenie Správy ŠtB Krajskej správy ZNB Košice v rokoch 1966 – 1989. V roku 2013 zverejnil ústav na svojej webovej stránke podrobnú rekonštrukciu personálneho obsadenia a organizačného zloženia Krajskej správy Banská Bystrica v organizačnej podobe existujúcej v rokoch 1966-1971 a 1971-1975. V tejto úlohe ústav pokračuje zverejnením personálnej štruktúry Správy ŠtB Banská Bystrica v rokoch 1975 až 1989 na webstránke //www.upn.gov.sk/utvary-stb-a-ps-na-slovensku/sprava-stb-banska-bystrica/organizacna-struktura-1975.php.

Správa ŠtB v Bystrici bola teritoriálnym útvarom čs. kontrarozviedky, ktorá tvorila súčasť tajnej politickej polície komunistickej strany na území Slovenska. Sprístupnené informácie oboznamujú verejnosť s organizačným členením, personálnym obsadením a činnosťou bystrickej Správy ŠtB. Pomocou rekonštrukcie a analýzy personálnych spisov a ďalších archívnych dokumentov ústav identifikoval 473 ďalších príslušníkov ŠtB, ktorí sa v rokoch 1975 až 1989 podieľali na „boji s vonkajším i vnútorným nepriateľom“, či „ochrane socialistickej ekonomiky“, vykonávali tiež sledovanie, previerku korešpondencie a pod. Zverejnením mien príslušníkov ŠtB poskytuje ústav informácie o kmeňových zamestnancoch tohto útvaru, ktorí získavali a riadili tajných spolupracovníkov a nesú priamu zodpovednosť za vytvorenie agentúrnej siete, ktorá mala vo vtedajšom Stredoslovenskom kraji informovať o nepriateľoch režimu a ich činnosti. Zverejnené informácie môžu konkrétnym občanom, ktorí sa v danom období stali obeťami perzekúcií ŠtB, napomôcť v poznaní systému a mien konkrétnych príslušníkov ŠtB nesúcich zodpovednosť za ich prenasledovanie. Následne ak Ústav pamäti národa požiadajú o sprístupnenie dokumentov ŠtB k svojej osobe, môžu podrobnejšie spoznať pravdu o tom ako ŠtB manipulovala s ich životmi. Záujemcovia z radov odbornej, ale aj širokej verejnosti a predovšetkým obyvatelia stredného Slovenska na stránkach ÚPN nájdu organizačnú štruktúru Správy ŠtB Bystrica v rokoch 1975 až 1989, civilné mená a priezviská jej príslušníkov, zaradenie jednotlivých príslušníkov v štruktúre správy ŠtB s uvedením „problematiky“, na ktorej pracovali (cirkev a sekty, pravica a antisocialistické sily, kultúra, veda, školstvo, voľná mládež, oznamovacie prostriedky a ďalšie). Dlhodobým cieľom Ústavu pamäti národa, ktorý je postupne a systematicky napĺňaný, je sprístupniť verejnosti štruktúry a úplné personálne obsadenie všetkých teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku.

V roku 1974 sa uskutočnila reorganizačná zmena kontrarozviednych zložiek štátnej bezpečnosti. Rozkazom ministra vnútra č.51/1974 bola organizačná štruktúra správy ŠtB Banská Bystrica rozdelená do piatich výkonných útvarov: (odbory I - vonkajší nepriateľ, II- vnútorný nepriateľ, III - ochrana ekonomiky, IV. odbor sledovania a VI. odbor spravodajskej techniky) a funkčných útvarov - vnútorne oddelenie a vyhodnocovacie a štatisticko-evidenčné oddelenie. Z dovtedajšieho druhého odboru (vnútorné spravodajstvo a ochrana ekonomiky) sa vyčlenili zložky venované kontrarozviednej ochrane ekonomiky a vytvorili samostatný III odbor. Medzi formy represie patrili trestné postihy a mimosúdne postihy, ako aj tzv. preventívno-výchovné opatrenia, medzi ktoré patrili spravodajsko-technické, rozkladné (napr. aj provokácie, dezinformácie, a kompromitácia osôb v ich komunite, kontrolné opatrenia), administratívno-právne, ako napr. prejednanie prípadu pred vedením podniku, alebo pracovným kolektívom, prepustenie z práce, zabránenie prístupu k pracovnému miestu, pri duchovných odňatie štátneho súhlasu, zabránenie vycestovania a pod., výstrahy prostredníctvom prokuratúry, alebo príslušníkov ZNB, že o činnosti dotyčnej osoby štátne orgány vedia. Za vnútorného nepriateľa boli považované tzv. "pravicovo-oportunistické a antisocialistické sily. Za protizákonné, protištátne, nezákonné, či nelegálne písomnosti boli považované anonymné listy, letáky, heslá a nápisy. Medzi zahraničné "ideodiverzné centrá boli zaradené napr. Ústav s. Cyrila a Metoda v Ríme, Amnesty International, či emigrantské organizácie. Predmetom záujmu bolo sledovanie a zamedzovanie aktivít Charty 77 a Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných a prepojenia ostatných odporcov režimu na tieto združenia, Katolícka cirkev, zvlášť podzemná cirkev a laický apoštolát, zasahovanie do menovania cirkevných hodnostárov, ochrana združenia Pacem in terris pred kritikou pred reakciou a kritikou cirkvi, sledovanie činnosti tzv. "ideodiverzných centier v zahraničí" - hlavne ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a prepojenie na domácu cirkev. Venovali sa aj odhaľovaniu finančných tokov zo zahraničia a zamedzovaniu dovážania nelegálnej cirkevnej literatúry. Boli vyvíjané snahy k potláčaniu pokusov o cirkevnú aktivitu mimo dohľad štátu akou boli napr. duchovné cvičenia, ale vyvíjala sa aj snaha brániť tomu, aby sa veľké cirkevné podujatia mohli využiť na kritiku režimu. Okrem Katolíckej cirkvi patrili medzi objekty záujmu aj nekatolícke cirkvi, ako ECAV, adventisti, či baptisti. Podobne sa venovali aj sledovaniu siekt hlavne Svedkov Jehovových, ako aj prevencii pred vznikaním nových siekt sledovaním aktivistov, rozkladnými opatreniami smerujúcimi k narušeniu cieľového kolektívu a vyvolania nedôvery, napr. prostredníctvom provokácii a kompromitácii osôb. Náboženské spoločenstvo Svedkov Jehovových, v tom čase ilegálne a označované za sektu bolo považované za najväčšiu náboženskú ideologickú hrozbu hneď po Katolíckej cirkvi. Dôvodom bolo ich silné, až fanatické náboženské presvedčenie a negatívny vzťah k socializmu, ich apolitickosť, dištancovanie sa od štátnych symbolov, ako hymny a vlajky, odmietanie služby v armáde, či ich napojenie na zahraničné centrá v kapitalistickom zahraničí. Monitoroval sa dovoz zakázanej náboženskej literatúry, vplyv na študujúcu mládež a konšpiračné praktiky uplatňované v snahe vyhnúť sa kontrole bezpečnosti. Nemenej vážnym objektom záujmu boli aj aktivity a činnosť sionistov. Predstavovali ďalšiu vnútornú bázu vnútorného nepriateľa. Jedným z dôvodov pre zaradenie sionizmu do vnútornej bázy bola z pohľadu ŠtB samotná sionistická ideológia, ktorá bola považovaná za nesocialistickú, pretože nezohľadňovala triedne hľadisko a pre podporu štátu Izrael bola v protiklade s oficiálnou politikou podpory „arabského socializmu“. Súčasťou sionistickej ideológie bolo tiež odsudzovanie proarabskej politiky štátmi východného bloku ako prejavov antisemitizmu.

Druhým prezentovaným výstupom z činnosti Ústavu pamäti národa je prehľad zväzkov konšpiračných a prepožičaných bytov rozviedky ŠtB. Ide už o druhú a zároveň poslednú časť prehľadu, v ktorom sú prezentované zväzky založené pred rokom 1969. Prvá časť týkajúca sa zväzkov založených po roku 1969, bola prezentovaná v novembri 2012. Dnes prezentovaný prehľad 181 prepožičaných a konšpiračných bytov je súčasťou projektu, v ktorom od roku 2006 verejnosti predkladáme na webstránke //www.upn.gov.sk/utvary-stb-a-ps-na-slovensku/1-sprava/zvazkova-agenda.php prehľad zväzkov rozviedky nachádzajúcich sa v archíve ústavu.

Vytlačiť