Pamäť národa 3/2022

Tretie tohtoročné číslo časopisu Pamäť národa uvádzajú dve zaujímavé štúdie. V prvej z nich Martin Garek opisuje vzbury a nepokoje na Kysuciach 1949 súvisiace s Katolíckou akciou. Rozoberá nepokoje v Rakovej a Čadci a vysvetľuje, prečo vzbura v Čadci vystrašila komunistické vedenie, čo viedlo k jej dôslednému riešeniu a perzekvovaniu skutočných i domnelých účastníkov vzbury.
V druhej štúdii sa Monika Tresová zameriava na osobnosť Rudolfa Fibyho a predstavuje ho ako intelektuála bojujúceho za ľudské práva, ktorý sa nebál kritizovať vládnu moc. Jeho vplyv na spoločnosť potvrdzuje aj jej archívny výskum, vďaka ktorému opisuje obavy ŠtB z jeho dosahu na myslenie ľudí.
Branislav Kinčok v rubrike Dokumenty rozoberá počiatky straníckeho vyšetrovania v Komunistickej strane Československa. Rok 1949 bol rokom, keď sa naplno rozbehli nielen trestnoprávne postihy osôb, ktoré režim označil za tzv. triednych nepriateľov, ale cieľom represií sa postupne stávali aj jeho predstavitelia pôsobiaci v straníckom a štátnom aparáte. Jednou z takto postihnutých osôb bol aj Vojtech Jančík.
V rubrike Materiály Jan Rychlík rozoberá deportácie slovenských židov v ľudáckej a neoľudáckej exilovej literatúre. Text je prepracovanou verziou referátu z konferencie k 80. výročiu zahájenia deportácií židov zo Slovenska, ktorý bol prednesený 25. marca 2022 v Bratislave.
Rubrika Príbehy oživuje osud dvoch ľudí, ktorý mal ostať zabudnutý. Ľubomír Ogurčák v článku Miľava – Forbasy – Nawojowa opisuje príbeh zabudnutého hrobu, o ktorý sa vo Forbasoch starala pani Žofia Dubjelová a ktorého tajomstvo bolo napokon odhalené. Pozostatky Stanisława Pióra a Adolfa Cecuru boli exhumované a pochované v Nawojowej.
Rudolf Manik podrobne rozoberá publikáciu Tito a jeho soudruzi v rubrike Recenzie. Autor Jože Pirjevec na vyše 800 stranách zachytáva život Josipa Broza Tita a jeho fenomén. Postupuje od jeho mladosti cez obdobie druhej svetovej vojny až k získaniu takmer absolútnej moci. Pokračuje obdobím po druhej svetovej vojne, opisuje vylúčenie Juhoslávie z Informbyra a tiež nástup novej generácie v užšom vedení Zväzu komunistov Juhoslávie. Nezabúda ani na Titovu starobu, súkromné aspekty a jeho života a napokon zhŕňa aj jeho smrť a politický odkaz.
Druhou recenziou je článok Henriety Vojčikovej o publikácii Rudolfa Manika Z dokumentov slovenskej advokácie v epoche socializmu. Autor v nej zozbieral a publikoval dokumenty viažuce sa na právny stav v slovenskej advokácii krátko pred pádom komunistického režimu v roku 1989.
Záver čísla tvorí rubrika ÚPN interne.

OBSAH

ŠTÚDIE

GAREK, Martin: Štátna katolícka akcia na Kysuciach – vzbury a nepokoje v roku 1949
Resumé
Summary
TRESOVÁ, Monika: Rudolf Fiby – tichý bojovník za slobodu
Resumé
Summary

DOKUMENTY

KINČOK, Branislav: Počiatky straníckeho vyšetrovania v Komunistickej strane Československa na príklade Vojtecha Jančíka
Resumé
Summary

MATERIÁLY

RYCHLÍK, Jan: Deportácie slovenských židov v ľudáckej a neoľudáckej exilovej literatúre. Popieranie zodpovednosti predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky na deportáciách židov
Resumé
Summary

PRÍBEHY PRENASLEDOVANÝCH

OGURČÁK, Ľubomír: Miľava – Forbasy – Nawojowa. Príbeh, ktorý mal zostať zabudnutý