Bratislavský Veľký piatok očami tvorcov divadelnej hry v SND

Dvadsiaty piaty marec 1988 bol dňom, ktorý sa do histórie našej krajiny zapísal ako deň radikálneho odporu proti komunistickému režimu v Československu, ktorý zo spoločnosti vytlačil všetko, čo sa priečilo a odporovalo tomuto extrémnemu politickému systému. Kruté stanoviská a aktivity ľudí podporujúcich komunistickú ideológiu viedli k prísnej cenzúre, zatváraniu reholí, stíhaniu kňazov a prenasledovaniu Katolíckej cirkvi.

Prostredníctvom sviečkovej manifestácie dostal ľud príležitosť vyjadriť svoj nesúhlas s krutosťou, ktorá úzko korešpondovala s nezmyselným a nanajvýš neľudským obmedzovaním slobody. V tento pamätný deň sa proti sebe postavil človek so svojou ľudskosťou a systém s nástrojmi nezmyselnej agresie v podobe obrnených transportérov a vodných diel. Po odznení tejto agresiou rozohnanej malej revolúcie a následnom páde komunistického režimu nasledovalo vyšetrovanie zodpovedných, medzi ktorými figurovalo aj meno slovenského básnika, politika a vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka. Ako ukázalo vyšetrovanie, bol jediným človekom z vládnej komisie dohliadajúcej na priebeh manifestácie z hotela Carlton, ktorý bol zásadne proti zásahu na slobody sa domáhajúci dav.

Slovenský dramatik Peter Pavlac a jeho adaptácie noviel ako Veľké šťastie či Bratia Jurgovci znamenali pre SND začiatok epochy jazykovo špecifických dramatizácií. Vytvoril nadväzujúc na spomínané historické okolnosti divadelnú hru nesúcu názov Slovo Válkovo (fiktívny dialóg na hrane priepasti alebo pokus hľadať argument). Jadrom hry je básnikova poéma Slovo z roku 1976 a ako povedal samotný autor, text vytvoril v rámci svojej potreby porozumieť vtedajšej dobe – „Motivácia pre napísanie tohto textu nie je zištná. Vyrastá z potreby porozumieť. Ísť cez to banálne spojenie plné alibizmu, doba bola taká." Pavlac vo svojom dialógu stavia do opozície dvoch mužov – samotného básnika a neznámeho príslušníka ŠtB, ktorí sa stretávajú v podvečer 25. marca 1988 v izbe hotela Carlton. Režisér a herec Emil Horváth prostredníctvom tejto inscenácie pátra po nevyslovených podnetoch a vnútorných pohnútkach jedného z najväčších slovenských básnikov, ktorý bránil slovenskú kultúru v časoch normalizácie. Skvelé herecké výkony v podobe členov Činohry SND Emila Horvátha a Františka Kovára v spolupráci s dramaturgmi Miriam Kičiňovou a Petrom Pavlacom diváka na istý čas prenesú do obdobia, keď bol boj za slobodu prejavu a vyznania plápolajúcim plameňom, ktorý odsunul apatiu voči systému na vedľajšiu koľaj. Inscenácia Slovo Válkovo vytvorená aj v spolupráci s ÚPN je pokračovaním línie hier písaných na telo herca a v Modrom salóne Slovenského národného divadla ju SND uvedie v premiére už 31. marca 2015 o 19.30 hod.

Vytlačiť