Kalendárium

Po skončení druhej svetovej vojny formálne platila v obnovenom Československu ústava z 29. februára 1920. Neodrážala však politické, štátoprávne a územné zmeny po roku 1945. Prijatie nového základného zákona štátu sa preto stalo hlavnou úlohou Ústavodarného zhromaždenia (ÚZ), ktoré vzišlo z parlamentných volieb v máji 1946. Za vypracovanie ústavy priamo zodpovedal ústavodarný výbor vytvorený na základe zákona č. 197/1946. Mal 36 členov a boli v ňom pomerne zastúpení členovia všetkých...

Pavol Hnilica sa narodil dňa 30. marca 1921 v obci Uňatín. Študoval v Kláštore pod Znievom, kde 12. augusta 1941 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), noviciát absolvoval v Ružomberku a prijal rehoľné meno Mária. V rokoch 1945 – 1948 študoval filozofiu v Brne a v Děčíne, v roku 1948 začal študovať teológiu v Trnave, štúdium však nemohol dokončiť. V smutne známej Barbarskej noci, 13. apríla 1950, boli násilným zásahom zo strany komunistického režimu zlikvidované mužské rehole. Táto Akcia...

Vylúčenie Juhoslávie zo socialistického tábora v roku 1948 odštartovalo proces, ktorým sa postupne dostali pod sovietsku kontrolu kľúčové bezpečnostné a spravodajské zložky jednotlivých komunistických štátov. Hlavným prostriedkom k ich ovládnutiu sa stali sovietski bezpečnostní poradcovia, ktorí pôsobili v každom sovietskom satelite. Foto: Ladislav Kopřiva MNB Do Československa prišli prví sovietski bezpečnostní poradcovia na jeseň roku 1949 a ich základnou úlohou bolo zreorganizovať...

Rozhodnutím prezidenta Česko-slovenskej republiky doc. JUDr. Emila Háchu z 4. januára 1939 bolo na 18. januára 1939 zvolané ustanovujúce zasadanie Snemu Slovenskej krajiny (SSK), ktorý vzišiel z volieb konaných 18. decembra 1938. Sídlom prvého slovenského parlamentu mal byť bratislavský Župný dom (dnešná historická budova NR SR). Vzhľadom na prebiehajúce stavebné úpravy sa však tento akt konal v slávnostne vyzdobenej aule Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského). Účasť na prvom...

Na rok 1985 pripadlo 1100. výročie úmrtia svätého Metoda, prvého moravského arcibiskupa a spolupatróna Európy. Pri tejto príležitosti sa pápež Ján Pavol II. rozhodol udeliť Zlatú ružu, zvláštne vyznamenanie za lojalitu Svätej stolici, velehradskej bazilike pri Uherskom Hradišti, v ktorej sa každoročne konala Národná púť na počesť svätého Metoda a jeho brata svätého Cyrila. Predstavitelia československého komunistického režimu sa právom obávali, že cirkevná slávnosť naplánovaná na...

Slovenská národná rada v Londýne (SNRvL) bola založená 9. januára 1944. Bezprostredným podnetom na jej vznik bolo podpísanie československo-sovietskej zmluvy o priateľstve a spolupráci z 12. decembra 1943. Peter Prídavok – zakladateľ a predseda SNRvL, ktorý na jeseň 1939 odišiel organizovať odboj ponajprv do Paríža, neskôr do Londýna, zmluvu ostro kritizoval a staval sa proti prosovietskej orientácii československej exilovej vlády na čele s prezidentom Edvardom Benešom. SNRvL bola tak prvou...

Dňa 21. júla 1939 prijal Slovenský snem ústavným zákonom č. 185/1939 ústavu Slovenskej republiky. Ústavu vypracovala z poverenia predsedníctva Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) osobitná komisia pod vedením profesora Vojtecha Tuku. Ako vzor jej poslúžili ústavy Rakúska, Portugalska, Talianska a Nemecka, ale aj československá ústava z roku 1920. Sociálne ustanovenia zakomponované do ústavy, ktoré mali odrážať kresťanský charakter slovenského štítu, boli inšpirované pápežskými...

V súvislosti s prvým výročím násilného ukončenia Pražskej jari očakávalo vedenie KSČ masové protesty českej a slovenskej verejnosti. Na zásah proti demonštrantom boli už v júli 1969 vyčlenené špeciálne jednotky Československej ľudovej armády, Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícií. Od 16. augusta 1969 sa na pražskom Václavskom námestí každý podvečer zhromažďovali občania, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s prítomnosťou sovietskych okupačných vojsk a politikou tzv. normalizácie....

7. apríla 1944 sa v tzv. vonkajšom okruhu vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau ukryli do jamy pod drevenými dielcami budúcich barakov Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg (neskoršie krycie mená Jozef Lánik a Rudolf Vrba, pričom Vrba ho používal po vojne ako civilné). Tým sa po takmer dvojročnej snahe o prežitie začal ich útek, ktorého cieľom bolo rozšírenie Správy s informáciami o skrytých hrôzach a masovom priemyselnom vyvražďovaní ľudí, predovšetkým Židov. Vrba a Wetzler sa dostali do...

Československý komunistický režim sa po celú dobu svojej existencie usiloval získať kontrolu nad katolíckou cirkvou. Už 10. júna 1949 bola v Prahe založená tzv. Katolícka akcia (KA) združujúca „vlasteneckých kňazov" a „pokrokových veriacich", ktorí podporovali politiku Komunistickej strany Československa (KSČ). Svätá stolica však túto iniciatívu otvorene označila ako schizmatickú a výnosom z 20. júna 1949 exkomunikovala všetkých jej členov. Československá vláda obratom vyhlásila...

Základným predpokladom úspechu Slovenského národného povstania bolo rýchle spojenie povstaleckých ozbrojených síl na strednom Slovensku s Červenou armádou. Organizátori povstania počítali s tým, že sovietskym vojskám otvorí cestu cez karpatské priesmyky Východoslovenská armáda, ktorá bola rozmiestnená v priestore Prešov − Humenné − Medzilaborce − Bardejov. Tento zámer však stroskotal. Nemci totiž väčšinu jednotiek Východoslovenskej armády na prelome augusta a septembra 1944 odzbrojili a sami...

Medzi najviac tabuizované udalosti spojené so Slovenským národným povstaním (SNP) patrila hromadná vražda 187 mužov nemeckej národnosti z obce Sklené, ktorú spáchali 21. septembra 1944 príslušníci 3. roty 8. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Turčianska obec Sklené bola súčasťou stredoslovenského nemeckého jazykového ostrova, známeho ako Hauerland. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 sa k nemeckej národnosti hlásilo až 88,5 % z jej približne 3000 obyvateľov. Prevažná...

Proces s bývalým slovenským partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom a spol. patril medzi najväčšie vykonštruované politické procesy v Československu. Podľa žaloby Štátnej prokuratúry v Bratislave založili Viliam Žingor, Samuel Bibza, Ladislav Nosák, Ján Lichner, Elena Bulubášová, Jozef Kubík, Jozef Hrušák a Alexander Pavlis „ ilegálnu protištátnu organizáciu, cieľom ktorej bolo vo vhodnom čase, najmä pri vypuknutí vojnového konfliktu medzi západnými imperialistickými štátmi na strane...

1. augusta 1975 pripojil v Helsinkách prezident ČSSR Gustáv Husák svoj podpis pod Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Siedmy bod tohto dokumentu zaväzoval účastníkov KBSE k rešpektovaniu ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia. Štáty sovietskeho bloku však nemienili svoje ľudskoprávne záväzky dodržiavať. Výnimkou nebolo ani vtedajšie Československo. Vzhľadom na to sa v decembri 1976 rozhodla skupina...

Po Mníchovskej dohode z 30. septembra 1938, ktorá znamenala zásadnú zmenu vnútropolitických pomerov v Československu bola časť politického spektra (ľavicové strany) z politiky vylúčená a ďalšia časť politikov sa ocitla pred voľbou medzi pôsobením v rámci „zjednotenej" strany, či odchodom do ústrania, ilegality alebo emigrácie.Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 sa jeho režim prostredníctvom súdnych procesov pokúsil aspoň symbolicky „vysporiadať" s činnosťou politickej emigrácie, ktorá...

Odpor proti nastupujúcemu komunizmu začal u vtedy mladých mužov Alberta Púčika a Antona Tunegu hneď po skončení druhej svetovej vojny. Obaja sa poznali už od detstva – pochádzali z Dolných Motešíc. Už v mladom veku sa obaja skamarátili aj s Eduardom Tesárom. Všetci traja absolvovali trenčianske gymnázium a angažovali sa v katolíckom skautingu, a neskôr, počas Slovenskej republiky, sa angažovali aj v štruktúrach „zjednotenej" mládežníckej organizácie, Hlinkovej mládeže (HM). Ich životné...

V priebehu roka 1967 rástla nespokojnosť českej a slovenskej verejnosti s konzervatívnym režimom prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Antonína Novotného. Volanie po demokratizácii spoločenských pomerov vychádzalo najmä z radov intelektuálov, ktorí šírili svoje názory na stránkach týždenníkov Literární noviny a Kultúrny život. Požiadavky na reformy však silneli aj v radoch vedenia KSČ a KSS. Na Slovensku bol odpor proti najvyššiemu straníckemu a štátnemu predstaviteľovi znásobený jeho...

Dňa 28. októbra 1939 sa pri príležitosti 21. výročia vzniku Československej republiky uskutočnili v Protektoráte Čechy a Morava masové demonštrácie proti nemeckej okupácii. K najväčším protestom došlo v Prahe, kde vyšlo do ulíc asi 100 000 ľudí. Ďalší vyjadrili svoj odpor pasívnym spôsobom: stužkami v národných farbách pripnutými na oblečení alebo nenastúpením do práce. Nemecké bezpečnostné orgány demonštrantov brutálne rozohnali. V Prahe bol pri zrážkach s políciou usmrtený pekársky...

Július Ďuriš – slovenský komunistický politik a novinár – sa po druhej svetovej vojne prepracoval medzi československú komunistickú elitu. Zastával významné stranícke i štátne funkcie a patril medzi popredných reprezentantov Slovenska v užšom vedení Komunistickej strany Československa (KSČ). Jeho osobnosť však postupne prekonala búrlivý vývoj – od komunistického dogmatika a radikála až po kritika sovietskej politiky a československej normalizácie. Július Ďuriš sa narodil 9. marca 1904 v...

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola politicko-ekonomická organizácia, ktorá v rokoch 1949 – 1991 združovala štáty sovietskeho bloku. Oficiálne mala riadiť a koordinovať výrobnú, obchodnú, vedecko-výskumnú a investičnú spoluprácu členských krajín. V skutočnosti však slúžila ako mocenský nástroj na presadzovanie politických a ekonomických záujmov Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Rozhodnutie o vzniku RVHP bolo prijaté na hospodárskej porade zástupcov Sovietskeho...