18. január 1939. Ustanovujúce zasadanie Snemu Slovenskej krajiny

Rozhodnutím prezidenta Česko-slovenskej republiky doc. JUDr. Emila Háchu z 4. januára 1939 bolo na 18. januára 1939 zvolané ustanovujúce zasadanie Snemu Slovenskej krajiny (SSK), ktorý vzišiel z volieb konaných 18. decembra 1938. Sídlom prvého slovenského parlamentu mal byť bratislavský Župný dom (dnešná historická budova NR SR). Vzhľadom na prebiehajúce stavebné úpravy sa však tento akt konal v slávnostne vyzdobenej aule Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského). Účasť na prvom zasadaní SSK prijalo viacero významných osobností politického, náboženského a kultúrneho života. Ústrednú vládu v Prahe zastupovali premiér Rudolf Beran, minister národnej obrany Jan Syrový a minister bez kresla Karol Sidor.

Zasadanie o 11.00 otvoril a viedol podpredseda HSĽS, katolícky kňaz JUDr. Jozef Buday. Po slávnostných prejavoch nasledoval sľub 63 zvolených poslancov do rúk predsedu slovenskej autonómnej vlády ThDr. Jozefa Tisa a konštituovanie riadiacich orgánov. Za predsedu SSK bol zvolený JUDr. Martin Sokol a za podpredsedov JUDr. Karol Mederly a Ing. Július Stano (všetci traja z HSĽS). Potom nasledovala voľba štyroch zapisovateľov a dozorcov, ako aj zriadenie štyroch snemových výborov: iniciatívneho, ústavnoprávneho, rozpočtového a imunitného.

Reprezentatívnosť a legitimitu SSK výrazne limitovala skutočnosť, že poslanci boli zvolení na základe jednotnej kandidátnej listiny HSĽS-SSNJ. Členovia politických strán, ktoré sa zlúčili s HSĽS, mali v pléne obmedzené zastúpenie. Bývalí komunisti a sociálni demokrati boli z kandidátnej listiny úplne vylúčení. Dva mandáty získali poslanci rusínskej národnosti a po jednom mali zástupcovia nemeckej a maďarskej menšiny. Medzi poslancami však neboli žiadni Židia, Česi ani ženy.

Po 14. marci 1939 sa SSK bez personálnych zmien transformoval na zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenského štátu a od 21. júla 1939 niesol názov Snem Slovenskej republiky.

Autor textu: Tomáš Klubert