9. marec 1904. Narodenie Júliusa Ďuriša
Július Ďuriš – slovenský komunistický politik a novinár – sa po druhej svetovej vojne prepracoval medzi československú komunistickú elitu. Zastával významné stranícke i štátne funkcie a patril medzi popredných reprezentantov Slovenska v užšom vedení Komunistickej strany Československa (KSČ). Jeho osobnosť však postupne prekonala búrlivý vývoj – od komunistického dogmatika a radikála až po kritika sovietskej politiky a československej normalizácie.
Július Ďuriš sa narodil 9. marca 1904 v novohradskej obci Rovňany (neďaleko Lučenca) ako najmladší zo štyroch detí učiteľa Jána Ďuriša a Paulíny, rodenej Komínkovej. Vyrastal v národnostne zmiešanom prostredí a po absolvovaní ľudovej školy začal študovať na Uhorskom krajinskom kráľovskom gymnáziu v Lučenci, z ktorého v roku 1919 prestúpil na novovzniknuté slovenské gymnázium. V roku 1924 úspešne zmaturoval a následne začal navštevovať Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. V školskom roku 1926/1927 študoval na Vysokej škole sociálnych, ekonomických a politických vied v Paríži. Tu sa zoznámil s komunistickými myšlienkami, vstúpil do KSČ a začal sa angažovať v komunistickej mládežníckej organizácii Kostrufa. V školskom roku 1928/1929 sa rozhodol pre radikálny krok – predčasne ukončil vysokoškolské štúdiá a stal sa profesionálnym revolucionárom. V lete 1929 ho vyslali do Ostravy, kde mal pracovať ako redaktor Pravdy, no už na jeseň opäť odišiel do Francúzska, kde pôsobil medzi slovenskými robotníkmi. Do Československa sa vrátil v decembri 1931 a po absolvovaní základnej vojenskej služby začal pôsobiť v Bratislave – stal sa organizačným tajomníkom Krajinského (celoslovenského) vedenia KSČ na Slovensku a redaktorom Ľudového denníka a Pravdy. Už v tomto období si vypracoval povesť radikála a dogmatika.
V roku 1939 vytvoril Július Ďuriš s Jánom Osohom a Ľudovítom Benadom I. ilegálne ústredné vedenie Komunistickej strany Slovenska (KSS), no v auguste 1941 ho zatkli a odsúdili na 13 rokov odňatia slobody. Z väzenia sa mu podarilo utiecť až vo februári 1945 a následne odišiel na oslobodené územie. V prvom povojnovom československom vládnom kabinete zasadol do kresla ministra poľnohospodárstva a zostal v ňom až do roku 1951. V dôsledku pôsobenia v československej vláde a následne aj v Predsedníctve ÚV KSČ sa usadil v Prahe a napriek tomu, že bol aj členom Predsedníctva ÚV KSS a Slovenskej národnej rady, o pôsobenie na Slovensku nejavil záujem.
Július Ďuriš celý povojnový život v sebe živil odpor voči povstaleckému vedeniu KSS, najmä Gustávovi Husákovi. Tento antagonizmus ešte viac umocnil priebeh februárového prevratu 1948 na Slovensku. Ako jeden z mála vrcholových komunistov, presadzoval násilné prevzatie moci v Československu. Po jeho príchode do Bratislavy bola vytvorená tzv. akčná trojka v zložení Široký – Husák – Ďuriš, ktorá počas februárovej krízy riadila celý komunistický postup na Slovensku. V nasledujúcich rokoch sa stal jedným z iniciátorov ťaženia proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom, ktoré vyvrcholilo politickým procesom s Gustávom Husákom a spol. V roku 1951 bol prinútený odísť na Slovensko do funkcie predsedu Zboru povereníkov, no už po dvoch rokoch sa vrátil späť do pražského mocenského centra a stal sa ministrom lesov a drevárskeho priemyslu, neskôr ministrom financií.
Ďurišov politický pád začal v roku 1963 v období prešetrovania politických procesov a rehabilitácie ich obetí. Postupne bol odvolaný zo všetkých straníckych a štátnych funkcií. Skutočným dôvodom jeho pádu však boli nezhody s prvým mužom strany a prezidentom republiky Antonínom Novotným. Po roku 1968 prešiel búrlivou osobnostnou a názorovou zmenou. V auguste 1968 odsúdil vstup vojsk Varšavskej zmluvy a o rok neskôr aj krvavé potlačenie demonštrácií. Prehlásil sa za „komunistu mimo strany" a s KSČ sa definitívne rozišiel v roku 1970, keď ho zo strany oficiálne vylúčili. Pre vládnuci komunistický režim akoby prestal existovať a jeho meno sa spomínalo iba sporadicky. V 70. a 80. rokoch však napísal rozsiahle spomienky, v ktorých odsúdil sovietsky model komunizmu, pretože ho považoval za imperialistický a nezmieriteľne kritizoval osobu Gustáva Husáka. Zomrel 18. februára 1986 v Prahe.
Autor textu: Branislav Kinčok
Július Ďuriš (1948). Zdroj: www.wikimedia.org
Ako minister financií na konferencii v Berlíne (1954). Zdroj: Reprofoto