25. január 1949. Vznik Rady vzájomnej hospodárskej pomoci

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola politicko-ekonomická organizácia, ktorá v rokoch 1949 – 1991 združovala štáty sovietskeho bloku. Oficiálne mala riadiť a koordinovať výrobnú, obchodnú, vedecko-výskumnú a investičnú spoluprácu členských krajín. V skutočnosti však slúžila ako mocenský nástroj na presadzovanie politických a ekonomických záujmov Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Rozhodnutie o vzniku RVHP bolo prijaté na hospodárskej porade zástupcov Sovietskeho zväzu, Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska a Rumunska, ktorá sa konala v dňoch 5. – 8. januára 1949 v Moskve. Verejne však bol vznik organizácie vyhlásený až 25. januára 1949. Vo februári 1949 sa k šiestim zakladajúcim členom pripojilo Albánsko a v septembri 1950 Nemecká demokratická republika (NDR). Neskôr vstúpili do RVHP Mongolsko (1962), Kuba (1972) a Vietnam (1978). Od roku 1964 bola pridruženým štátom Juhoslávia. Albánsko sa po roztržke so Sovietskym zväzom v roku 1961 prestalo podieľať na činnosti RVHP a v roku 1978 z organizácie oficiálne vystúpilo. Dohody o spolupráci na medzištátnej úrovni uzavrela RVHP s Fínskom (1973), Irakom (1975), Mexikom (1975), Angolou (1976), Nikaraguou (1984), Mozambikom (1985), Afganistanom (1986), Etiópiou (1986), Laosom (1986) a Južným Jemenom (1986).

Najvyšším orgánom RVHP bolo Zasadanie Rady zložené z delegácií všetkých členských štátov. Vedenie administratívy RVHP mal na starosti Sekretariát v Moskve. V roku 1962 vznikol Výkonný výbor zodpovedajúci za plynulé plnenie úloh hospodárskej spolupráce. Ďalšími stálymi inštitúciami RVHP boli komisie a výbory, ktoré koordinovali plánovanie výroby, vydávali odporúčania týkajúce sa konkrétnych hospodárskych odvetví a zabezpečovali spoluprácu v oblasti vedy a techniky.

V období svojho vzniku bola RVHP protipólom Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu združujúcu krajiny, ktoré po druhej svetovej vojne prijali americkú pomoc na obnovu svojho národného hospodárstva (tzv. Marshallov plán). Na základe direktív z Moskvy mali Sovietsky zväz a jeho satelity vytvoriť jednotný a úplne sebestačný hospodársky priestor. Obchod so Západom bol obmedzený na nevyhnutné minimum a podrobený prísnej kontrole. Ďalším cieľom RVHP malo byť vyrovnanie životnej úrovne v celom sovietskom bloku, na čo doplácali rozvinutejšie krajiny, najmä Československo a NDR. Do roku 1953 bol v rámci RVHP kladený dôraz na rozvoj ťažkého a vojenského priemyslu. Neskôr sa začala presadzovať špecializácia členských krajín v jednotlivých výrobných odvetviach.

Systém centrálne plánovaného hospodárstva umožňoval dosiahnuť v rámci RVHP odbyt produkcie na vnútornom trhu. V dôsledku izolácie od priemyselne vyspelých štátov však dochádzalo k znižovaniu kvality výrobkov, poklesu produktivity práce a stále výraznejšej technologickej zaostalosti. Po páde komunistických režimov v strednej a juhovýchodnej Európe stratila ďalšia existencia RVHP zmysel. Členstvo NDR zaniklo po zjednotení Nemecka v októbri 1990. Na zasadnutí zvyšných deviatich členských štátov v Budapešti bola 28. júna 1991 organizácia rozpustená.

Autor textu: Tomáš Klubert

Obrázok: Vlajka RVHP. Zdroj: wikipedia.org

Obrázok: Logo Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Zdroj: wikipedia.org

Obrázok: Sovietska poštová známka vydaná pri príležitosti 30. výročia vzniku RVHP. Zdroj: wikipedia.org