Kalendárium

Maďarsko, už od svojho vzniku v roku 1918 vychádzalo z fikcie, že historické Uhorsko bolo maďarským národným štátom, a že teda jeho rozpadom roku 1918 sa mu stala „krivda", ktorú treba napraviť. Príležitosťou sa stali medzinárodné zmeny v jeseni 1938, Mníchovský diktát, keď ČSR prešla zo sféry vplyvu demokratických mocností do sféry vplyvu nacistického Nemecka a musela sa vyrovnať sa nielen s nemeckými, ale i maďarskými a poľskými územnými požiadavkami. Po neúspešných rokovaniach maďarských a...

Vatikánsky chargé d'affaires Mons. Giuseppe Burzio navštívil slovenského premiéra a ministra zahraničných vecí prof. Vojtecha Tuku a odovzdal mu demarš Svätej stolice so žiadosťou, aby vláda Slovenskej republiky upustila od násilného vysídlenia 4000 Židov, ktoré navrhlo vykonať ministerstvo vnútra v dňoch 18. - 22. apríla 1943. Tuka demarš odmietol so zdôvodnením, že cudzia moc je oprávnená intervenovať u slovenskej vlády v len v tom prípade, keď ide o jej štátneho príslušníka alebo o...

V období existencie samostatnej Slovenskej republiky (1939 – 1945) boli popri Židoch prenasledovanou skupinou obyvateľstva aj Rómovia. Na Slovensku sa malo pristúpiť k „trvalému riešeniu" tzv. rómskej otázky hneď po vyriešení tzv. židovskej otázky. V období Slovenskej republiky sa používal termín „Cigán". Počet rómskych obetí na Slovensku sa odhaduje na asi 1 000, pričom zabíjanie tejto menšiny vyvrcholilo v rokoch 1944 − 1945, kedy územie Slovenskej republiky okupovali nacisti. Rómovia boli...

Pamätný deň rómskeho holokaustu je príležitosťou pripomenúť si udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Brezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí. Počas vojny zahynulo približne 500-tisíc Rómov. Skupina rómskych väzňov v koncentračnom tábore Bełżec v okupovanom Poľsku. Foto: USHMM Photo Archives Rómskym holokaustom nazývame pokus nacistického Nemecka a jeho...

Začiatkom roku 1989 bol československý komunistický režim v hlbokej kríze, ktorej symptómy boli viditeľné na každom kroku: od technologického zaostávania, cez nedostatok spotrebných tovarov a systematické porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd až po katastrofálny stav životného prostredia. Nespokojnosť občanov sa začala prejavovať aj verejne. Míľnikom bola v tomto smere Sviečková manifestácia, ktorá sa konala v Bratislave 25. marca 1988 ako prvý verejný protest proti komunistickému...

Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky.Fotografia zachytáva mužstvo a veliteľa 18. delostreleckej batérie, ktorá sa na jeseň 1944 zúčastnila Slovenského národného povstania. Zdroj: wikimedia.org, autor: Pavel Pelech Plán...

Úspešný generálny štrajk 27. novembra 1989 prinútil vedúce špičky československého komunistického režimu, aby súhlasili s požiadavkou opozície na zmeny v Ústave a rekonštrukciu federálnej vlády. Už v stredu 29. novembra 1989 bol na 16. mimoriadnej schôdzi Federálneho zhromaždenia zrušený článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany v štáte a spoločnosti. Súčasne bol zmenený článok 6 o Národnom fronte, v ktorom boli podľa Ústavy združené povolené politické strany a spoločenské organizácie,...

Brutálny zákrok bezpečnostných zložiek proti pokojnej manifestácii pražských študentov 17. novembra 1989 vyvolal odpor v celej Československej socialistickej republike (ČSSR). 19. novembra 1989 vznikli v Prahe a Bratislave nezávislé občianska iniciatívy Občanské fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré začali organizovať masové protesty proti komunistickému režimu. Večer 24. novembra 1989 podal demisiu Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a za nového...

27. mája 1942 bol v Prahe pri bojovej akcii príslušníkov exilovej čs. armády rtm. Jozefa Gabčíka a rtm. Jana Kubiša ťažko zranený zastupujúci ríšsky protektor generál SS a polície Reinhard Heydrich. Úspešný útok na jedného z najmocnejších mužov Tretej ríše nacistov šokoval. Neváhali preto pristúpiť k brutálnym opatreniam. Ešte v ten istý deň bol v Protektoráte Čechy a Morava vyhlásený výnimočný stav. Pomocníci páchateľov, ale aj osoby, ktoré im poskytli pomoc alebo schvaľovali atentát, mali...

Vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau pri poľskom meste Osvienčim sa natrvalo stal symbolom holokaustu a ďalších zločinov, ktoré spáchalo hitlerovské Nemecko. Najväčšia nacistická továreň na smrť vznikla na jar 1940. Pôvodný tábor bol určený pre poľských vojnových zajatcov. Zakrátko sa však začalo s jeho rozširovaním, ktoré pokračovalo až do augusta 1944. Po vstupe Červenej armády na územie dnešného Poľska začali Nemci s postupnou likvidáciou a evakuáciou tábora. Vraždenie Židov napriek...

Košický vládny program (oficiálne Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov) bol výsledkom rokovaní v marci 1945 v Moskve medzi politickými stranami pôsobiacimi v československom exile v Londýne a Komunistickou stranou Československa. Nová vláda pod vedením bývalého československého vyslanca v Moskve Zdeňka Fierlingera bola prezidentom Edvardom Benešom menovaná v Košiciach 4. apríla 1945 a jej program bol prijatý na druhý deň, 5. apríla 1945. Komunistická...

V dňoch 23. ̶ 24. marca 1968 sa vo východonemeckých Drážďanoch zišli predstavitelia Sovietskeho zväzu, Československa, Bulharska, Maďarska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Podľa pôvodného dohovoru mali rokovať o prehĺbení hospodárskej spolupráce. Východonemecký vodca Erich Honecker však už na začiatku stretnutia oznámil, že predmetom schôdzky bude vnútropolitická situácia v Československej socialistickej republike (ČSSR), kde sa rozvíjal demokratizačný proces známy ako pražská...

Posledné nádeje českej a slovenskej verejnosti, že sa v Československu podarí udržať aspoň zvyšky reforiem z roku 1968, padli 17. apríla 1969 na zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Po vojenskej invázii v auguste 1968 tlačili sovietski predstavitelia na vedenie KSČ, aby prevzalo úplnú kontrolu nad spoločnosťou. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu, ktorý je známy ako "normalizácia", bolo odstraňovanie reformistov z najvyšších straníckych a štátnych...

Už od 5. októbra 1938 podnikali maďarské polovojenské skupiny diverzné a teroristické akcie po celej dĺžke československo-maďarskej hranice. Situácia sa neupokojila ani po prvej Viedenskej arbitráži v novembri 1938. Vládne kruhy v Budapešti sa totiž neprestali usilovať o obnovenie nadvlády nad celým územím bývalého Horného Uhorska. 12. marca 1939 dal nemecký nacistický diktátor Adolf Hitler maďarskej vláde súhlas na obsadenie Karpatskej Ukrajiny (bývalej Podkarpatskej Rusi). Územné...

Nové Zámky, ktoré po prvej viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko, patrili medzi strategické dopravné uzly. Vzhľadom na to sa na konci druhej svetovej vojny stali terčom troch úderov letectva 15. americkej armády. Počas prvého bombardovania 7. októbra 1944 dopadlo na mesto asi 600 - 700 bômb. Druhý letecký útok prišiel o týždeň neskôr. Zúčastnilo sa ho 51 bombardérov, ktoré mali pôvodne napadnúť ropné rafinérie v Blechhammeri a Odertale na území Sliezska. V dôsledku zlého počasia však boli...

Havária v sovietskej atómovej elektrárni v Černobyle na Ukrajine zostáva do dnešných dní najhoršou katastrofou v histórii jadrovej energetiky. Napriek zvýšeným hodnotám radioaktivity aj na území Slovenska sa u nás povinne slávil 1. máj a dôsledky havárie sa zľahčovali alebo ututlávali. Výstavba černobyľskej elektrárne V. I. Lenina začala v marci 1970. Do osudnej havárie boli uvedené do prevádzky štyri bloky a na ďalších dvoch sa pracovalo. Okrem elektrickej energie produkovali reaktory...

Komunistický projekt likvidácie gréckokatolíckej cirkvi v Československu sa začal v súčinnosti so sovietskym vedením v určitých kontúrach realizovať ešte pred komunistickým prevratom, predchádzala mu likvidácia gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine v roku 1946, v Rumunsku v roku 1948 a na Zakarpatskej Ukrajine v roku 1949. Od polovice roka 1949 už bolo len otázkou času, kedy sa tak udeje aj na Slovensku, pričom gréckokatolícka cirkev na Slovensku volila opciu prechodu do rímskokatolíckej cirkvi...

Dňa 19. januára si pripomíname narodenie jezuitského pátra, gréckokatolíckeho kňaza, profesora cirkevných dejín, publicistu, bibliografa, redaktora Vatikánskeho rozhlasu a horlivého zástancu práv slovenských gréckokatolíkov, Michala Lacka. Narodil sa 19. januára 1920 v Krásnej nad Hornádom (dnes časť mesta Košice). Ako mladý muž sa dostal na teologické štúdiá do Záhrebu, neskôr v roku 1945 prišiel do Ríma, kde študoval súčasne na Gregorovej univerzite a na štátnej univerzite La Sapienza...

Pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Československa vyhlásil prezident republiky Anotnín Novotný rozsiahlu amnestiu, ktorá sa týkala aj 5319 z celkového počtu 8708 politických väzňov. Prepustení však boli pod podmienkou, že sa počas nasledujúcich desiatich rokov nedopustia žiadneho trestného činu. Vo väzniciach naďalej zostávali osoby odsúdené ako agenti cudzích rozviedok a organizátori protištátnych skupín. Z väzníc boli tiež prepustení komunistickí funkcionári súdení v rámci...

Na podnet Medzinárodnej helsinskej federácie pre ľudské práva vznikla 5. novembra 1988 v Prahe mimovládna organizácia s názvom Medzinárodná helsinská federácia – Československý helsinský výbor (ČsHV). Založilo ju 21 opozičných aktivistov (Jiří Hájek, Rudolf Battěk, Ján Čarnogurský, Josef Danisz, Jiří Dienstbier, Bohumil Doležal, Václav Havel, Bohumír Janát, Zdeněk Jičínský, Vladimír Kadlec, Eva Kantůrková, Ladislav Lis, Milan Machovec, Václav Malý, Anna Marvanová, Radim Palouš, Libuše...