Kalendárium

Dňa 9. septembra 1941 (utorok) vydala vláda SR nariadenie č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov - tzv. Židovský kódex. Na rozdiel od zákonov nepodliehali nariadenia vlády schváleniu Snemu a prezidenta. Medzi rokmi 1939-1945 to bola najrozsiahlejšia vydaná právna norma. Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a bol jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Vo veľkej miere prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na území Slovenska vychádzali od roku 1940...

1. transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 (streda) o 20:20 hod. Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, muselo nastúpiť 1000 mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy. Vlak smeroval smerom na Žilinu a Čadcu, až 26. marca 1942 okolo 4:00 hod. opustil územie Slovenska pri obci Skalité smerom na poľský Zwardoň. V ten deň v popoludňajších hodinách vystúpilo z vagónov 999 živých žien, ktoré boli...

Tajná akcia ŠtB s názvom „Akcia K (kláštory)“ sa uskutočnila v noci z 13. na 14. apríla 1950. Príslušníci národnej bezpečnosti (dnešná polícia), ľudových milícii, ŠtB niekde aj za asistencie armády vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nie len v Československu, ale v celej strednej Európe. Po tejto prvej...

Posledným pokusom komunistického režimu na Slovensku o zastrašenie protirežimných aktivistov bolo zatknutie členov tzv. bratislavskej päťky v auguste 1989. Zhromaždenie na podporu Jána Čarnogurského pred Justičným palácom v Bratislave v novembri 1989.Bratislavskú päťku tvorili popredný katolícky aktivista a právnik Ján Čarnogurský, bývalý člen KSČ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, disidentka a spisovateľka Hana Ponická, katolícky publicista, angažovaný laik a tajný spravodajca Hlasu...

Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu komunistického systému. Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či...

Po vzájomnej roztržke J. V. Stalina a J. B. Tita v roku 1948 sa Stalinova teória o zostrovaní triedneho boja postupne transformovala do tézy o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán. Začiatok tejto kampane bol v Československu spojený s vyšetrovaním a s procesom so skupinou László Rajk a spol., ktorý sa konal v septembri 1949 v Budapešti. V júni 1949 K. Gottwald zriadil zvláštnu komisiu T, zloženú z pracovníkov straníckeho aparátu a ŠtB, ktorá mala za úlohu preveriť celkovo 60...

Proces s Rudolfom Slánským a spol. bol najväčším povojnovým politickým procesom s vedúcimi komunistickými predstaviteľmi nielen v Československu, ale aj v celom sovietskom bloku. Bol výrazne ovplyvnený sovietskymi záujmami a bol pripravovaný za priamej účasti sovietskych poradcov. Celá jeho koncepcia vychádzala z potrieb sovietskej zahraničnej politiky. Konštrukcia procesu sa odvíjala od Stalinovej teórie o zostrovaní triedneho boja, ktorá sa postupne transformovala do tézy o...

Medzi najtragickejšie kapitoly našich dejín v 20. storočí patrí násilné a protiprávne odvliekanie slovenských, resp. československých občanov do ZSSR, spravidla do trestných táborov známych pod skratkou GULAG. Presný počet odvlečených občanov nebol podnes vyčíslený. Začiatok tohto protiprávneho procesu možno datovať presne, už do letných mesiacov roku 1944, keď ozbrojené zložky stalinského režimu začali vyčíňať na území Slovenska. Prvými občanmi Slovenskej republiky...

Dňa 9. júla 1947 odletela do Moskvy na rokovanie so sovietskymi najvyšším predstaviteľmi čs. vládna delegácia pod vedením predsedu vlády Klementa Gottwalda (KSČ), ministra zahraničných vecí Jana Masaryka (bezpartajný) a ministra spravodlivosti Prokopa Drtinu (ČSNS). Oficiálne mali byť predmetom rokovaní konzultácie o účasti Československa na Marshallovom pláne, československo-francúzskej spojeneckej zmluve a prehĺbenia československo-sovietskych hospodárskych kontaktov. Účasť na americkom...

Hneď po invázii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR bol zvolaný 14. mimoriadny zjazd KSČ, ktorý sa mal pôvodne konať 9. septembra 1968. Zjazdu predsedal Věnek Šilhán. Zúčastnilo sa na ňom tri štvrtiny z celkového počtu delegátov, z toho len necelých 10 percent zo Slovenska. Delegáti zjazdu zvolili nové orgány ÚV KSČ. Do 29-členného Predsedníctva ÚV KSČ bolo zvolených 9 delegátov zo Slovenska; okrem prvého tajomníka ÚV KSČ A. Dubčeka aj G. Husák, P. Colotka, V. Pavlenda, J....

Pád komunizmu v Československu je spájaný najmä s demonštráciami, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe. Hoci sa tieto prvé dve demonštrácie konali pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a teda 50. výročia nacistických razií na Pražských vysokoškolských internátoch, ich účastníci demonštrovali slovne aj transparentmi proti komunizmu. Po zásahu bezpečnostných zložiek voči demonštrujúcim študentom a zapojení sa širokej verejnosti do ďalších...

Predstavitelia Slovenskej republiky, podobne ako aj predstavitelia iných štátov nachádzajúcich sa v nemeckej sfére vplyvu (Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko), sa na sklonku vojny usilovali využiť mocenské oslabenie Nemecka na prechod svojich štátov na stranu Spojencov. Významným pokusom vymaniť Slovenskú republiku spod vplyvu Nemecka bola vojensko-politická misia ministra obrany gen. Ferdinanda Čatloša v Moskve v auguste 1944. V spolupráci s veliteľom Východoslovenskej armády gen. Augustínom...

Snem Slovenskej krajiny bol základným štátoprávnym atribútom autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej republiky. Cesta k vytvoreniu tohto prvého slovenského zákonodarného zboru v histórii sa otvorila prijatím ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny Národným zhromaždením 22. novembra 1938. Snem Slovenskej krajiny bol oficiálne ohlasovaný a predstavovaný ako ústavodarné zhromaždenie, ktorého úlohou bola príprava ďalšieho atribútu štátnosti – Ústavy...

Vznik samostatného Slovenského štátu 14. marca 1939 bol výsledkom pôsobenia viacerých faktorov. Mníchovská dohoda a pragmatický postoj západných demokratických veľmocí umožnili geopolitický prienik nacistického Nemecka do strednej Európy. Pri svojej agresii voči česko-slovenskému štátu využilo na jeho rozbitie aj národnoemancipačný proces slovenského národa, ktorý bol reálnym faktom, hoci limitom slovenských štátoprávnych ambícií bola dovtedy len autonómia v rámci väčšieho štátneho celku....

Medzi najväčšie, no verejnosti najmenej známe masakry 20. storočia v Európe, patria udalosti v oblasti Báčky, a osobitne v Novom Sade, v januári 1942, kde maďarské okupačné sily zabili viac ako tritisíc ľudí.Hlavným cieľom budapeštianskej politiky bolo úsilie o obnovu bývalých uhorských hraníc. Tento cieľ mala na zreteli vždy, keď došlo k zmene medzinárodnej situácie. Bolo tak tomu v roku 1919, počas boľševickej revolúcie, v roku 1938/1939 po Hitlerovom ovládnutí strednej Európy (Slovensko a...

Po samovražde nacistického diktátora Adolfa Hitlera, dobytí Berlína Červenou armádou a kapitulácii nemeckých vojsk v Taliansku (2. mája 1945) a na severnom úseku západného frontu (4. mája 1945) vyslala nová ríšska vláda svojich delegátov na veliteľstvo spojeneckých expedičných síl vo francúzskom Remeši (Reims). Kabinet ríšskeho prezidenta Karla Dönitza mal v úmysle zložiť zbrane len pred západnými spojencami a pokračovať v bojoch na východnom fronte. Vrchný veliteľ spojeneckých expedičných...

21. január 1945 sa zapísal čiernymi písmenami do slovenských dejín. V tento deň sa obce Kľak a Ostrý Grúň stali dejiskom najväčšieho masakra zo strany vtedajšej nemeckej okupačnej moci.V rokoch 1944/1945 vojnovými pomermi trpelo predovšetkým obyvateľstvo podhorských obcí, a to dokonca dvakrát. Na jednej strane ich bezpečnosť i materiálne zásoby ohrozovali ozbrojení partizáni, na druhej strane sa ich prítomnosťou automaticky posúvali do zorného uhla nacistických bezpečnostných orgánov....

12. septembra 1938 na zjazde nacistickej strany v Norimbergu nemecký diktátor Adolf Hitler hrubo zaútočil na Československú republiku (ČSR) a jej prezidenta Edvarda Beneša. Hneď na to vypuklo v českom pohraničí povstanie sudetských nacistov, ktoré československé ozbrojené sily v priebehu dvoch dní potlačili. 15. septembra 1938 sa Hitler na stretnutí s britským premiérom Nevilleom Chamberlainom v Berchtesgadene vyjadril, že už nemieni tolerovať "útlak" sudetských Nemcov. Vojnu medzi Nemeckom a...

Zdravotný stav Josifa Vissarionoviča Stalina nebol nikdy dobrý. Krátko po skončení druhej svetovej vojny postihla vtedy 66-ročného sovietskeho diktátora ľahká mozgová mŕtvica, o ktorej sa verejnosť nikdy nedozvedela. Starnúci Stalin stále viac trpel bolesťami svalstva, zvýšeným krvným tlakom a črevnými ťažkosťami. Problémy s dýchaním ho na konci roka 1952 prinútili, aby sa vzdal fajčenia. K zhoršeniu zdravotného stavu sovietskeho vodcu prispieval i jeho špecifický denný režim. Od roku 1946 sa...

Po príchode sovietskych poradcov k československej bezpečnosti na jeseň roku 1949 sa začalo s odhaľovaním domnelého sprisahania v rámci KSČ, ktoré súviselo s kampaňou odhaľovania „nepriateľov" vo vnútri komunistických strán formujúceho sa sovietskeho bloku. Vyšetrovanie smerovalo v prvej fáze k ministrovi zahraničných vecí Vladimírovi Clementisovi, ako k hlave tzv. sprisahania. Veľký proces sa však vyrobiť nepodarilo. Preto v máji roku 1950 dorazila do Československa nová skupina sovietskych...