Logo

21. január 1945 – Masaker v Kľaku a Ostrom Grúni

21. január 1945 sa zapísal čiernymi písmenami do slovenských dejín. V tento deň sa obce Kľak a Ostrý Grúň stali dejiskom najväčšieho masakra zo strany vtedajšej nemeckej okupačnej moci.

V rokoch 1944/1945 vojnovými pomermi trpelo predovšetkým obyvateľstvo podhorských obcí, a to dokonca dvakrát. Na jednej strane ich bezpečnosť i materiálne zásoby ohrozovali ozbrojení partizáni, na druhej strane sa ich prítomnosťou automaticky posúvali do zorného uhla nacistických bezpečnostných orgánov. Mimoriadne navštevovanými – z jednej i z druhej strany – sa stali aj dve chudobné podhorské obce v pohorí Vtáčnik, Kľak a Ostrý Grúň (vtedy okres Nová Baňa). Viaceré partizánske oddiely si práve z týchto obcí vybudovali svoju základňu, čo nebolo možné utajiť. Potom, ako sa 18. januára skupinka partizánov v Kľaku dostala do prestrelky s Nemcami, zorganizovali okupanti brutálnu odvetu: vypálenie oboch „partizánskych" obcí a vyvraždenie ich obyvateľstva.

V skoré nedeľné ráno dňa 21. januára 1945 vtrhli príslušníci Abwehrgruppe 218 (krycí názov Edelweiss, veliteľ major Erwin Thun von Hohenstein), a pravdepodobne aj príslušníci trestaneckej jednotky Dirlewanger, najprv do Ostrého Grúňa a potom do Kľaku, kde začali vraždenie. Viacerých ľudí zastihli ešte v posteliach, odkiaľ ich vyťahovali, strieľali, a neraz len postrelených ešte zaživa hádzali do ohňa vlastných domov, ktoré vojaci medzitým zapálili. Exekúciu pomáhali vykonávať aj príslušníci Heimatschutzu z blízkych nemeckých obcí Píla a Veľké Pole. Ozbrojení partizáni, ktorí sa zdržovali krátko predtým i v jej okolí, sa však nepokúsili chrániť obyvateľstvo, ktoré ich dovtedy živilo. V Ostrom Grúni padlo vraždeniu za obeť 62 obyvateľov, v Kľaku 84. Dovedna to bolo 146 osôb, z toho 56 žien a 38 detí. Pôvodne naplánovaný cieľ vyvraždiť všetko obyvateľstvo, nacisti nakoniec nerealizovali. Stalo sa tak pravdepodobne vďaka intervencii miestneho katolíckeho kňaza Kľuchu, pôvodom karpatského Nemca, ktorý sa svojich farníkov pred nemeckým veliteľom zastal.

Napriek neskorším rôznym dezinformáciám možno spomenúť, že Edelweiss nebol nejakou „gardistickou jednotkou", ale špeciálnym útvarom nemeckej armády, ktorý pôvodne tvorili tri oddiely: nemecký, kozácky a kaukazský (moslimský). K nim bol neskôr pričlenený aj štvrtý oddiel v počte 130 mužov na čele s bývalým povstaleckým stotníkom (kapitánom) Ladislavom Nižňanským, ktorý bol po zajatí Nemcami donútený posilniť ich rady. Jeho účasť, ani účasť ďalších Slovákov na vraždení v Kľaku a Ostrom Grúni, sa nedokázala, a to ani pred súdom. Niektoré indície, ako napríklad hrubé zneuctenie krížov či oltára naznačujú, že hlavnými strojcami streľby boli najskôr ázijskí, moslimskí príslušníci jednotky.

V každom prípade, tragédia Kľaku a Ostrého Grúňa sa stala symbolom nacistických represálií voči civilného obyvateľstvu. Proti svojej vôli sa tak obe obce súčasne zaradili medzi také európske pojmy ako „Lidice" roku 1942 (340 povraždených), Oradour-sur-Glane vo Francúzsku v júni 1944 (642 povraždených), či Nový Sad (vyše 1 200 obetí) v januári 1942 v okupovanej Juhoslávii.

Martin Lacko

foto: Pamätník v obci Kľak venovaný 84 zavraždeným (wikipedia.org)

Vytlačiť