Logo

23. február 1945 – Vraždy Rómov v Dubnici nad Váhom

V období existencie samostatnej Slovenskej republiky (1939 – 1945) boli popri Židoch prenasledovanou skupinou obyvateľstva aj Rómovia.

Na Slovensku sa malo pristúpiť k „trvalému riešeniu" tzv. rómskej otázky hneď po vyriešení tzv. židovskej otázky. V období Slovenskej republiky sa používal termín „Cigán". Počet rómskych obetí na Slovensku sa odhaduje na asi 1 000, pričom zabíjanie tejto menšiny vyvrcholilo v rokoch 1944 − 1945, kedy územie Slovenskej republiky okupovali nacisti. Rómovia boli sústredení v pracovných alebo koncentračných táboroch, odkiaľ mali byť poslaní do táborov smrti. Koncentračný tábor bol napr. v Dubnici nad Váhom. V januári 1945 tu vypukla epidémia škvrnitého týfusu. To vyvolalo nepokoje v tábore aj meste. Bola vyhlásená karanténa a zákaz posielať do tábora ďalších Rómov. Pod zámienkou prepravy do trenčianskej nemocnice, naložili nemeckí vojaci 23. februára 1945 všetkých chorých Rómov na nákladné auto. Odviezli ich do miestnej zbrojovky, kde 26 z nich zavraždili. Exhumačná správa neskôr ukázala, že počas masovej popravy bolo priamo zastrelených osemnásť Rómov. Ďalších zbili a spolu so zastrelenými ich v jame zasypali nánosmi hliny, kde sa udusili.

Ďalší prípad vraždenia Rómov sa odohral aj v obci Kremnička. Nemeckí vojaci spolu so slovenskými Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy tu koncom roka 1944 a začiatkom roka 1945 zavraždili 747 ľudí. Z nich najmenej 109 osôb bolo rómskeho pôvodu. Zavraždených bolo i množstvo Rómov v obciach Kvetnica, Tisovec, Čierny Balog, Dolný Turček, Zvolen, Nemecká, Žiar nad Hronom, Brezno, Pohorelá, Lopej, Motyčky, Hriňová a ďalších.

Množstvo Rómov sa v Slovenskej republike podarilo zachrániť i vďaka tomu, že v jednotlivých obciach nedochádzalo k stotožneniu pojmu „Cigán" a „asociál", keďže napr. úrady v Žiline, Považskej Bystrici, Plevníku, Domaniži, Papradne, Marikovej a ďalších označili osoby tejto národnostnej menšiny za pracujúcich.

Za medzinárodný deň obetí rómskeho holokaustu je vyhlásený 2. august. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol zlikvidovaný tzv. cigánsky tábor v koncentračnom táborovom komplexe Osvienčim-Brzezinka. Asi 490 rómskych žien odtiaľ deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück. Ďalších 2 897 rómskych mužov, žien, starcov i detí nahnali do plynových komôr, kde všetci zahynuli.

Rómskym holokaustom nazývame pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie Rómov v Európe v priebehu 2. svetovej vojny podľa rasových norimberských zákonov (Na Slovensku napr. vyhláška MV SR č. 163 z roku 1941 „o úprave niektorých pomerov Cigánov"). Celkový počet obetí rómskeho holokaustu v Európe nie je dodnes známy, i keď sa hovorí až o počte 500 000 zavraždených. Takmer celá rómska populácia bola vyvraždená v Chorvátsku, Luxembursku, Estónsku alebo Holandsku. V rómskom jazyku je na označenie slova holokaust používaný výraz „porajmos", čo v preklade znamená „požieranie".

Pavol Makyna

Vytlačiť