15. – 19. január 1989 – Palachov týždeň

Začiatkom roku 1989 bol československý komunistický režim v hlbokej kríze, ktorej symptómy boli viditeľné na každom kroku: od technologického zaostávania, cez nedostatok spotrebných tovarov a systematické porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd až po katastrofálny stav životného prostredia. Nespokojnosť občanov sa začala prejavovať aj verejne. Míľnikom bola v tomto smere Sviečková manifestácia, ktorá sa konala v Bratislave 25. marca 1988 ako prvý verejný protest proti komunistickému režimu od roku 1969. Na Hviezdoslavovom námestí sa zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí, požadovali dodržiavanie náboženských slobôd a ľudských práv. Bezpečnostné zložky manifestáciu násilím rozohnali. Ľudia však v priebehu nasledujúcich mesiacov naberali čoraz viac odvahy, a ďalšie verejné protirežimné vystúpenia na seba nenechali dlho čakať.

Epicentrom protirežimných vystúpení sa začiatkom roku 1989 stala Praha. Na január pripadlo výročie 20 rokov od upálenia sa Jana Palacha – ten sa 16. januára 1969 na protest proti silnejúcej apatii v spoločnosti voči nastupujúcej tzv. normalizácii na Václavskom námestí polial benzínom a zapálil, pričom následkom ťažkých popálením podľahol 19. januára 1969. Komunistický režim v nasledujúcich rok jeho čin zamlčiaval. Predstavitelia Charty 77 si chceli jeho čin pripomenúť verejným zhromaždením na Václavskom námestí. Komunistický režim to však okamžite vyhodnotil ako protištátnu akciu – podujatie zamietol s odôvodnením, že vyhláškou Národného výboru hlavného mesta Prahy boli v tzv. pamiatkovej zóne mesta umožnené verejné zhromaždenia len organizáciám Národného frontu. Navyše do ulíc boli povolané bezpečnostné zložky vrátane príslušníkov Ľudových milícií z pražských podnikov. Brutálny zásah proti pokojne manifestujúcim občanom 15. januára 1989, počas ktorého bezpečnosť použila slzný plyn, obrnené transportéry a vodné delá, však neodradil ľudí od toho, aby v nasledujúcich dňoch opäť nevyšli do ulíc. Aktivistov, ktorí chceli 16. januára 1989 položiť k soche sv. Václava kvety, bezpečnosť zatkla. Na Václavskom námestí a v jeho okolí sa konali protesty až do 19. januára 1989, a to napriek neustálej represii zo strany režimu. Násilie zo strany bezpečnosti si vyžiadalo aj viacero zranených a výsledkom protestov bolo viac ako 1 400 zadržaných osôb, medzi nimi aj líder Charty 77 Václav Havel, ktorý bol za svoju účasť na protestoch odsúdený na niekoľkomesačné väzenie.

V dôsledku pražských protestov prijalo Federálne zhromaždenie dňa 20. februára 1989 „v záujme ochrany verejného poriadku" zákonné opatrenie známe ako „obuškový zákon 2". Jeho podstatou bolo rozšírenie trestných sankcií pri trestnom čine bránenie výkonu právomoci verejného činiteľa – v praxi teda stačilo neuposlúchnuť výzvy na zachovanie verejného poriadku, ktoré boli súčasťou každého protirežimného vystúpenia konca 80. rokov.

Význam Palachovho týždňa bol aj v tom, že ukázal rastúcu odvahu ľudí, ktorí napriek zásahom bezpečnosti plnili pražské ulice niekoľko dní.