Útvary vojenskej kontrarozviedky na Slovensku

Organizačná štruktúra útvarov VKR 1968 – 1989

Hoci vojenská kontrarozviedka bola v predmetnom období súčasťou ministerstva vnútra, jej organizačná štruktúra úzko súvisela a v zásade nadväzovala na organizačnú štruktúru Československej ľudovej armády, ktorej spravodajská ochrana bola jej hlavnou úlohou. Pri príslušnom stupni velenia ozbrojených síl boli zvyčajne zriaďované samostatné kategórie útvarov VKR:
a) správa VKR a odbory VKR pri veliteľstvách okruhov a zväzkov, prípadne druhov vojsk (raketové vojsko, letectvo a pod.)
b) oddelenia VKR pri veliteľstvách zväzkov, t. j. divízií, brigád, krajských vojenských správach, vojenských školách a pod.
c) referáty VKR, ako súčasti oddelení VKR, pri jednotlivých útvaroch, jednotkách a zariadeniach ozbrojených síl ČSSR, a to najčastejšie na úrovni plukov a práporov.

V rámci výskumu organizačnej štruktúry slovenských útvarov vojenskej kontrarozviedky sme z teritoriálneho hľadiska svoju pozornosť upriamili prioritne na tie organizačné zložky, ktoré pôsobili na území Slovenska, prevažne patriace pod Odbor vojenskej kontrarozviedky Východného vojenského okruhu. V snahe o čo najkomplexnejší pohľad na danú problematiku sme sa však venovali i útvarom na území Českej republiky, ktoré podliehali nadriadenému slovenskému útvaru. Historicky išlo o útvary pri vojenských jednotkách na území Moravy, ktoré boli v období pred rokom 1965 súčasťou vtedajšieho 2. vojenského okruhu so sídlom v Trenčíne.

Každá väčšia a častokrát i menšia zmena v podriadenosti útvarov ČSĽA sa prejavila i v organizácii útvarov VKR. Okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a najmä následné „dočasné“ umiestnenie sovietskych vojsk na území Československa, spôsobili na sklonku roku 1968 veľkú redislokáciu ČSĽA, ktorá sa týkala takmer 100 útvarov. Keďže pre sovietske jednotky bolo potrebné uvoľniť značné kapacity, a to nielen ubytovacie, ktorých sa ČSĽA nedostávalo už v predchádzajúcom období, výrazne vzrástol počet vojenských útvarov na území Slovenska a taktiež sa zmenil aj ich charakter. Na Slovensko boli premiestnené jednotky 13. tankovej divízie – vševojskového zväzku s modernou výzbrojou, ktorá dovtedy sídlila vo Vojenskom výcvikovom priestore Mladá (dnes územie mesta Milovice, okres Nymburk v Českej republike). Útvary 13. tankovej divízie boli umiestnené najmä v oblasti juhozápadného Slovenska. Priestory pre veliteľstvo 13. tankovej divízie sa získali v Topoľčanoch zrušením 220. protitankového pluku. Na východnom Slovensku a časti stredného Slovenska boli dislokované útvary 14. tankovej divízie, ktorá však zmenila svoj charakter. Po výraznej redukcii jej početných stavov v priebehu 60. rokov, ktoré prakticky umožňovali iba výkon strážnej služby a údržbu bojovej techniky, dochádza s príchodom sovietskych vojsk jej personálne posilnenie a zdvojnásobenie jej početného stavu. Vojenský výcvikový priestor Kežmarok odovzdala 7. armáda protivzdušnej obrany štátu do podriadenosti Východnému vojenskému okruhu. Útvary Vyššieho leteckého učilišťa boli z letiska v Sliači, prevzatého sovietskou armádou, presunuté do Piešťan a Prešova. Do moravských posádok boli dislokované útvary 7. cestnej mostnej brigády z posádok v Nových Zámkoch, Štúrove, Ružomberku a Serede.

V rámci nového teritoriálneho vymedzenia Východného vojenského okruhu, ktoré vyplývalo z nového štátoprávneho postavenia Slovenska v rámci ČSSR, bol k 1. januáru 1969 vyňatý z jeho pôsobnosti Severomoravský kraj a územná pôsobnosť uvedeného okruhu sa obmedzila už iba na slovenské kraje.
Hoci v dôsledku príchodu sovietskych vojsk a následných dislokačných opatrení sa charakter vojenských útvarov pôsobiacich na našom území značne zmenil, na Slovensku absentovali samostatne pôsobiace útvary niektorých druhov vojska, ako napr. protivzdušnej obrany, či vojenského letectva, čo sa samozrejme prejavovalo i v zastúpení útvarov vojenskej kontrarozviedky.

Osobitnú kapitolu tvorí vojenské školstvo. Keďže so Slovenskom sa v prípade vojnového konfliktu medzi štátmi Varšavskej zmluvy a štátmi NATO kalkulovalo ako so zázemím Československej ľudovej armády, bola na jeho území v období normalizácie umiestnená prevažná časť stredných a vysokých vojenských škôl. Uvedená skutočnosť, ako i počty prijímaných študentov slovenskej národnosti, mali v rámci federácie upraviť proporcionalitu dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru, ktorá bola z národnostného hľadiska na sklonku 60. rokov značne nevyvážená. Uvedená skutočnosť sa samozrejme prejavovala i v národnostnej príslušnosti pracovníkov VKR v roku 1968 a začala sa výraznejšie meniť až v prvej polovici 70. rokov. Zvýšený počet vojenských škôl sa taktiež výrazne premietol i do počtu útvarov VKR na Slovensku, ktoré v rámci vojenského školstva pôsobili.

Počas obdobia normalizácie pôsobili na Slovensku útvary viacerých odborov VKR, z ktorých jednoznačne najvýznamnejší bol Odbor vojenskej kontrarozviedky Východného vojenského okruhu, tvorený po reorganizáciách na sklonku 60. a začiatkom 70. rokov 1. a 2. oddelením odboru, oddeleniami VKR pri krajských vojenských správach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, oddeleniami VKR 13. a 14. tankovej divízie a Oddelením VKR Vysokej vojenskej školy Československo-sovietskeho priateľstva v Liptovskom Mikuláši. Pri Odbore vojenskej kontrarozviedky Východného vojenského okruhu v Trenčíne pôsobilo aj Oddelenie vyšetrovania ŠtB vo VKR, ktoré však organizačne patrilo pod Odbor vyšetrovania ŠtB vo VKR pri Hlavnej správe VKR. Oddelenia 186. protilietadlového pluku / brigády a Vyššieho leteckého učiliska / Vysokej vojenskej leteckej školy, ktoré pôvodne patrili pod Odbor VKR 7. armády Protivzdušnej obrany štátu, sa stali súčasťami Odboru VKR veliteľstva protivzdušnej obrany štátu a Odboru VKR 10. leteckej armády. Oddelenie vojenskej kontrarozviedky 11. brigády Pohraničnej stráže v Bratislave patrilo od roku 1973 do podriadenosti Odboru VKR Hlavnej správy Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc. Skôr symbolicky pôsobili na Slovensku útvary VKR v rámci železničného vojska.

Odbor VKR Východného vojenského okruhu Trenčín

Odbor VKR Veliteľstva pohraničnej stráže Praha (od júna 1973 Odbor VKR Hlavnej správy Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc Praha)

Odbor VKR Veliteľstva Protivzdušnej obrany štátu Stará Boleslav (do 31. decembra 1975 Odbor VKR 7. armády protivzdušnej obrany štátu Praha)

Odbor VKR 10. leteckej armády Hradec Králové (do 31. decembra 1975 Odbor VKR 7. armády protivzdušnej obrany štátu Praha)

Odbor VKR Federálneho ministerstva obrany a Generálneho štábu Československej ľudovej armády (do 31. októbra 1988 V. odbor Hlavnej správy VKR)

Odbor vyšetrovania ŠtB vo VKR pri Hlavnej správe VKR