Logo

V Michalovciach slávnostne ocenili účastníkov protikomunistického odboja

Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Michalovce uskutočnil 31. mája 2016 slávnostné odovzdanie pamätných listov a pamätných medailí desiatke veteránov a účastníkov protikomunistického odboja z regiónu Zemplína, ktorí trpeli a bojovali proti komunistickému režimu a zaslúžili sa o slobodu a demokraciu. Odovzdanie sa uskutočnilo za prítomnosti zástupcu primátora mesta Michalovce, zástupcov Konfederácie politických väzňov Slovenska, a Združenia protikomunistického odboja.

Súčasťou podujatia bola projekcia dokumentárneho filmu „Prežili sme Gulag" aktuálna zvlášť pre prítomnú študujúcu mládež, ale aj pre mnohých.

Počas oficiálneho slávnostného aktu sa prítomným prihovorili viceprimátor mesta Benjamín Bančej, predseda KPVS Peter Sandtner, zástupca ZPKO PV Štefan Novák a predseda SpR ÚPN Ondrej Krajňák. Ten vo svojom príhovore povedal: Pozvanie na dnešnú slávnosť prijali aj bývalí politickí väzni z Vášho mesta, či regiónu. Mnohí z nich sa v minulosti otvorene postavili na odpor proti komunistickému režimu. Aj za cenu utrpenia a bolesti sa nechali inšpirovať vlastným svedomím, láskou k pravde a úctou k ľudským a kresťanským hodnotám. Bola to doba, ktorá preverovala charaktery. Kedy jedni bez toho, aby škodili, boli zaistení, označení za nepriateľov štátu a posielaní na mnohoročné ťažké manuálne práce do baní, na stavbu priehrad, alebo do kameňolomov. Zatiaľ čo tí druhí v mene ideológie, strany a vlády celé desaťročia beztrestne škodili. V bývalom Československu bolo cez 250 000 politických väzňov. Na hraniciach bolo zastrelených 400 ľudí. Väčšina z nich boli mladí ľudia, ktorí za slobodu zaplatili životom. Podľa istých štatistík následky mučenia Štátnej bezpečnosti neprežilo až 600 osôb. A sú aj takí, ktorí tomu neveria, alebo nechcú tomu uveriť. Zámerne skresľujú pravdu o minulosti, relativizujú fakty a ospravedlňujú zločiny. Lebo vtedy, keď sa to dialo, neprotestovali. A mnohí z tých, ktorí boli vo funkciách, majú aj krv na rukách. Nikdy sa za to neospravedlnili. A čo je horšie, stavajú im aj pamätníky, ako obci Veľký Lipník, kde bola odhalená pamätná tabuľa bývalému exponovanému funkcionárovi KSČ, Jánovi Pješčakovi. Údajne za to, že v čase komunistického režimu pomohol rozvoju obce Veľký Lipník. Ján Pješčak však ako tvrdý normalizátor zmaril vyšetrovanie Vasiľa Biľaka, v súvislosti s pozývacím listom z augusta v roku 1968. Ako komunistický prokurátor sa osobne zasadil o justičnú vraždu Alojza Jeřábka, ktorý v roku 1953 prekročil železnú oponu. Neochota vysporiadať sa s vlastnou minulosťou ohrozuje našu budúcnosť. A práve v týchto súvislostiach si omnoho hlbšie uvedomujem aktuálny význam a poslanie Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorej úlohou je nezabúdať. Lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať."

V závere poďakoval oceneným, ale aj organizátorom podujatia za možnosť vzdať úctu tým, ktorí trpeli a možnosť zoznámiť s ich príkladom aj dnešnú mladú generáciu. Ocenení bývalí politickí väzni a účastníci protikomunistického odboja následne od predsedu Správnej rady ÚPN obdržali ďakovný list a pamätnú medailu Ústavu pamäti národa a v mene primátora mesta kvet. V mene ocenených sa prihovoril a poďakoval bývalý politický väzeň Jozef Baník. Slávnostný charakter podujatia svojim sprievodným kultúrnym programom umocnili žiaci Základnej umeleckej školy v Michalovciach. Ocenení spolu s oficiálnymi hosťami na záver podujatia prijali pozvanie na slávnostný obed.

Ďakovný list s pamätnou medailou obdržali:

  • Jozef Baník, sa narodil 25.04.1938 v Dobrej nad Ondavou. V školskom roku 1953/1954 začal študovať vo Zvolene. Písal tam básne protištátneho charakteru. Po skončení školského roku sa pokúsil ilegálne opustiť republiku, pričom bol prichytený a zobratý do väzby pre mladistvých. Po pol roku bol prepustený, naďalej však písal básne proti komunistickému režimu, a tak po domovej prehliadke ŠtB bol druhýkrát zatvorený. Bol odsúdený za trestný čin poburovania proti republike podľa § 81 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výške 3 rokov nepodmienečne. Po odpykaní trestu dostal povolávací rozkaz do I. Technického práporu v Rajhrade pri Brne. Vďaka svojim postojom mu bolo dlhodobo bránené zmaturovať, čo sa mu podarilo až po diaľkovom štúdiu na Gymnáziu vo Vranove nad Topľou v roku 1968. S využití atmosféry roku 1968 a so šťastím , že mu nepreverovali jeho trestnú minulosť sa mu podarilo nastúpiť do novo otvárajúcej sa právnickej fakulty v Košiciach, kde aj úspešne doštudoval. Po vyštudovaní práva až do roku 1989 zastával funkciu právnika na družstve.
  • Karol Ďubek, narodený 28. apríla 1929 v Ústí nad Oravou, bol za pokus o prekročenie hraníc do Nemecka odsúdený Štátnym súdom v Prahe 3.novembra 1949 za zločin velezrady na 10 rokov ťažkého žalára, 5 rokov straty čestného občianstva, peňažný trest 10 000,- Kčs, konfiškáciu celého majetku. Trest si odpykával vo väzení nútených prác v Jáchymovských baniach v trvaní 6 rokov a 4 mesiac. Na toto obdobie menovaný spomína, že toto utrpenie mohol prežiť iba preto, že ho držala silná viera v BOHA.
  • Štefan Halás, sa narodil 01. 09. 1928 v Sennom. Denne, mimo zimy dochádzal 15km na bicykli do gymnázia v Michalovciach , kde v roku 1948 zmaturoval. Pod vplyvom osobnosti profesora Štefana Hlaváča sa rozhodol pre štúdium teológie v kňazskom seminári v Košiciach. V druhom roku štúdia v tomto seminári prežil zrušenie kňazského seminára v roku 1950 a 07.09.1950 narukoval k PTP, kde pracoval v uhoľných baniach. Do civilu sa dostal 30.01. 1953 a nemohol si dlho nájsť nijakú prácu ani robotnícku. Povinne sa musel hlásiť na ŠtB. Na požiadanie ŠtB nebol ochotný zriecť sa svojho náboženského presvedčenia a radšej sa vzdal pozície technicko-hospodárskeho pracovníka a nastúpil do práce závozníka. Potom pracoval ako šofér na ČSAD a neskôr v pridruženej výrobe. Po revolúcii založil Rodinu profesora Hlaváča a zbieral dokumenty a svedectvá o ňom. Pôsobí ako predseda Oblastnej organizácie KPVS Michalovce.
  • Jozef Ištok, sa narodil 27. januára 1932 v Dvoriankach neďaleko Košíc. Rodičia ho vychovali v kresťanskej viere, tak zákonite nenávidel komunistickú diktatúru po roku 1945,čo sa mu aj vypomstilo. Dňa 29. júna 1949 sa rozhodol odísť s pánom Minárikom do Viedne za účelom skontaktovať sa s členmi Bielych légií. Po úspešnom prekročení štátnej hranice cez rieku Morava bol vo Viedni chytený rakúskou políciou, ktorá ho predala ruskej strane. Po 3 mesiacoch väzby vo Viedni bol ruskými vojakmi prevezený do Českých Budějovíc, kde strávil vo väzení 4 mesiace. Následný súd v Sečovciach ho oslobodil a bol prepustený na slobodu. Po prepustení bol nútený na spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou, ktorú rázne odmietol, pre svoje členstvo v Bielej légií. Vo vykonštruovanom procese Štátnou bezpečnosťou bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Svoj trest si odpykával vo väzniciach v Košiciach, Bratislave, Ilave a v Mirove, kde sa dozvedel, že ako mladistvému bol vymeraný trest znížený na 5 rokov. Posledné Dva roky strávil v pracovnom tábore v Jáchymove.
  • Eugen Maščenik, sa narodil 03.04.1930 v Michalovciach. Vyrastal ako sirota v Detskom domove a ako sedemnásťročný na jeseň 1947 nastúpil k redemptoristom. Po troch dňoch v Michalovciach, väčšinu času strávil v súčasnej ČR, v Prahe, Olomouci, Liboviciach a nakoniec v Karlových Varoch, kde ho v roku 1950 zastihlo vyvážanie z kláštorov, tzv. „Barbarská noc „. Po internácii bol zaradený do vojenských táborov nútených prác – PTP, kde nastúpil 15.09.1950. Čas v PTP naplnený manuálnou prácou trávil na viacerých miestach , najdlhšie v Komárne a Sliači až do konca roku 1953. Po návrate do civilu sa zamestnal v Robstave a robil najmä skladnícku prácu.
  • Štefan Paradič, sa narodil 24. 08. 1933 v Michalovciach, kde po celý život aj býva. Jeho druhým domovom boli saleziáni, kde mali svoje vlastné oratoriánske legitimácie. V Michalovciach pred 1. májom v roku 1949 rozširoval letáky a plagáty s nápisom „Smrť komunistom „. Pre túto činnosť bol vypočúvaný a zadržiavaný v michalovskej väznici od 04.05. do 18.06. roku 1949. Bol odsúdený Ľudovým súdom v Michalovciach pre trestný čin popudzovania podľa § 26 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 44 dní nepodmienečne.
  • Michal Pavlík, sa narodil 28. 07. 1927. Ako 24 ročný bol 11. júla 1951 zaistený v Delostreleckom učilišti v Hraniciach na Morave. Bol členom Bielej légie. Obžalovali ho za velezradu na 8 rokov väzenia. Biela légia bola za obnovenie Slovenského štátu, ideologický boj bez zbraní. Vyšší vojenský súd v Prahe mu vymeral 25-ročný trest odňatia slobody. Vo väznici v Košiciach strávil v neľudských podmienkach pol roka na samotke, kde z hmotnosti 92 kg schudol na 72 kg. Toto svedčí o ľudskej dôstojnosti, ktorú chceli zniesť pod čiernu zem. Trest si odpykával v tábore Vojna- Příbram, ktorý bol zameraný na ťažbu uránovej rudy. Väzni si museli zvyknúť na fašistické metódy ovládanie muklov - politických väzňov. Prežil príkoria väznice no pritom jeho duch sa nezlomil a dnes by to nerobil ináč. Na slobodu sa dostal v roku 1960 po odpykaní 9 rokov väzenia.
  • Jozef Raffáč, sa narodil 19.3.1929v pohraničnej obci Feletóth. Maturoval v roku 1948 na gymnáziu v Michalovciach, kde mal na neho veľký vplyv katechéta profesor Štefan Hlaváč. Rozhodol sa pre teologické štúdiá, ktoré na jeseň roku 1948 aj započal. 6.9.1950 však musel nastúpiť do vojenských táborov nútených prác – PTP v Libave. Do civilu sa mohol vrátiť až po uplynutí 3 rokov, 3 mesiacov a 24 dní. Po kamarátskej linke sa zamestnal najskôr v prešovskom divadle, po troch rokoch v stavebnom závode ako stavbyvedúci vo výrobni tehelných kvádrov. Svojou prácou prispel k budovaniu bytovej výstavby na Slovensku, a to aj novátorskými metódami.
  • Michal Roško, sa narodil 22.11.1928. Ako mladý chlapec nastúpil do noviciátu k redemptoristom. V Čechách prežil ako klerik akciu Kláštory, známu aj ako „Barbarskú noc 13/14. Apríla 1950". Napokon dostal povolávací rozkaz do vojenských táborov nútených prác – PTP, kam nastúpil 15.9.1950. Po návrate do civilu vykonával robotnícke práce, pričom tajne študoval teológiu. Za túto činnosť si v roku 1962 vyslúžil odsúdenie Krajským súdom v Banskej Bystrici trest odňatia slobody v trvaní 2,5 roka, ktorý tajné štúdium teológie kvalifikovalo podľa § 79a Trestného zákona ako podvracanie republiky. Roky vo väznici vo Valdiciach na Morave sám označuje ako svoje najkrajšie roky života. Ani tresty komunistického režimu ho neodradili od svojej pretrvávajúcej túžby po kňazstve, ktorá sa mu nakoniec naplnila vysvätením za kňaza v roku 1972.
  • Jozef Štofej, sa narodil 13.3.1923 v Brekove. Maturoval v roku 1944 po osemročnom štúdiu na gymnáziu v Michalovciach pod duchovným vedením katechétu profesora Štefana Hlaváča. Po maturite na jeseň v roku 1944 započal štúdium teológie v Bratislave, kde v roku 1945 úspešne ukončil prvý ročník. Od jesene roku 1945 pokračoval v teologických štúdiách na teologickej fakulte v Košiciach a za kňaza bol vysvätený v roku 1949. Ako kaplán v Humennom bol zatknutý 13.11.1958 s odôvodnením, že ilegálne udržuje Mariánsku kongregáciu ako spolok. Vo vyšetrovacej väzbe bol držaný do 24.12.1958. Ľudovým súdom v Humennom bol uznaný vinným pre trestný čin zneužitia náboženskej funkcie podľa § 123 Trestného zákona a odsúdený na k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne. Trest si odpykal od 19.6.1959 do 19.4.1960 v Mírove, kde pracoval v kameňolome. Po návrate z väzenia musel nastúpiť do manuálnej práce a bola to preňho už známa práca robotníka v kameňolome. Až v roku 1962 mohol opätovne nastúpiť do duchovnej služby a ako rímsko-katolíckemu kňazovi mu bolo umožnené a on ostal verný spoločenstvu veriacich v jednej farnosti Úbrež v okrese Sobrance celých 39 rokov až do roku 2002, keď ako 79 ročný odišiel do dôchodku.

Moderátor podujatia Marian Turza z ÚPN.

Príhovor viceprimátora mesta Michalovce Benjamína Bančeja.

Predseda KPVS Peter Sandtner.

Ocenení počas slávnostného odovzdávania ocenení.

Ocenenie prebiehalo v slávnostnej atmosfére.

Odovzdávanie ocenení.

Oceňovanie obohatili svojim programom interpeti zo Základnej umeleckej školy Michalovce.

Foto: Ján Endrödi, ÚPN

Vytlačiť