21. január 1942 – Medzi obeťami masakra v Novom Sade boli aj Slováci
Medzi najväčšie, no verejnosti najmenej známe masakry 20. storočia v Európe, patria udalosti v oblasti Báčky, a osobitne v Novom Sade, v januári 1942, kde maďarské okupačné sily zabili viac ako tritisíc ľudí.
Hlavným cieľom budapeštianskej politiky bolo úsilie o obnovu bývalých uhorských hraníc. Tento cieľ mala na zreteli vždy, keď došlo k zmene medzinárodnej situácie. Bolo tak tomu v roku 1919, počas boľševickej revolúcie, v roku 1938/1939 po Hitlerovom ovládnutí strednej Európy (Slovensko a Podkarpatská Rus), ako aj v rokoch 1940 – 1941 na úkor Rumunska a Juhoslávie. V apríli 1941 sa Maďarsko pripojilo k Hitlerovmu ťaženiu proti Juhoslávii. Za to získalo 11 tisíc km² územia, konkrétne regióny Bačka a Baranje. Prvým krokom maďarskej okupačnej moci v Báčke bolo vyhnanie Srbov, ktorí sa sem prisťahovali po roku 1918.
Represálie na okupovaných územiach bývalej Juhoslávie začali už 4. januára 1942, v obci Šajkaš. V obci Čurug do 9. januára bolo zabitých do 900 mužov, žien i detí srbskej a židovskej národnosti. V okresnom meste Žabalj to bolo vyše 600 obetí. Maďarské bezpečnostné orgány tu otvormi do ľadu prinútili skákať svoje obete do rieky Tisy, mnohých zabili sekerami alebo polomŕtvych hádzali pod ľad. Ba i niektoré matky donútili, aby svoje deti hádzali do otvoru pod ľad. Viaceré deti boli nájdené prebodnuté bajonetmi. Súčasne s tým odsúdili vojenské súdy na smrť niekoľko stoviek osôb.
Dňa 21. januára 1942 dosiahlo neľudské besnenie svoj vrchol v Novom Sade. Maďarskí vojaci a žandári ľudí zabíjali priamo na ulici alebo ich hromadne vodili na breh Dunaja, kde ich strieľali a na rôznych miestach ich hádzali mnohých cez ľadový otvor do rieky. V Novom Sade takto zabili vyše 1 200 ľudí. Bolo medzi nimi aj niekoľko miestnych Slovákov.
Dovedna v januári 1942 na tomto bývalom juhoslovanskom území maďarské orgány povraždili alebo popravili 3 309 osôb, z toho bolo 490 starých ľudí a 147 detí.
Zámienkou týchto brutalít bol odpor miestneho obyvateľstva voči maďarskej okupácii. Šlo aj o akúsi trestnú výpravu za predošlé srbské partizánske útoky. Ťaženie riadil veliteľ segedínskeho armádneho zboru gen. Ferenc Fekethalmy-Czeydner, spolu s niekoľkými ďalšími vyššími veliteľmi. Podľa niektorých historikov však bola akcia naplánovaná v najvyšších vojenských a politických kruhoch Maďarska. Juhoslovanskí (resp. srbskí) historici najčastejšie hovoria o plánovanej genocíde, o etnických čistkách. Zástupca vtedajšieho budapeštianskeho MZV však atrocity oficiálne označil len za „neprístojnosti". Jeho hlavní aktéri neboli nikdy potrestaní. Ideovú motiváciu plánovačov a aktérov akcie vyjadril aj vtedajší slovenský vyslanec v Budapešti Ján Spišiak, keď napísal: „Nešťastná revízna politika vtedajšieho maďarského režimu bola jednou z hlavných príčin, ktorá pohla vojenské vrchnosti k tak neľudskému zákroku."
Martin Lacko
foto: Pamätník obetiam masakra v Novom Sade (wikipedia.org)