11. október 1923. 100 rokov od narodenia kapucína Petra Šebastiána Jaďuďa, OFM Cap.
Peter Jaďuď sa narodil 11. októbra 1923 v Selciach pri Krupine. Do radu kapucínov vstúpil 2. augusta 1942 a 3. augusta 1946 zložil večné sľuby. Za kňaza bol vysvätený biskupom Michalom Buzalkom 15. mája 1947 v Bratislave.
Pripravoval sa na štúdium sociológie vo Veľkej Británii, no éra neslobody a prenasledovania cirkví znemožnil jeho štúdium. Akcia K2 (kláštory) v noci z 3. na 4. mája 1950 ho zastihla v kláštore v Bratislave. Bol vyvezený do centralizačného kláštora v Hronskom Beňadiku. Prešiel preškoľovacím kláštorom v Malackách a centralizačnými kláštormi v Podolínci a v Oseku. V rokoch 1950 až 1954 bol zaradený do Pomocných technických táboroch (PTP) v Mimoni.
Následne pracoval vo výrobe (závod Gumon a Hydrometeorologický ústav) a po roku 1957 žil v charitných domovoch v Báči a Jasove. V roku 1961 bol zatknutý a odsúdený na 4 roky väzenia za vykonávanie „ilegálnej" náboženskej činnosti. Od roku 1968 žil v charitnom domove v Pezinku.
Počas komunistického režimu pripravil na zloženie rehoľných sľubov viac než 60 rehoľníčok a na kňazstvo viac ako 50 bohoslovcov. Vďaka jeho nebojácnym rozhodnutia boli v rokoch 1971 – 1989 tajne prijatí do rádu kapucínov dvadsiati siedmi bratia. Spolupracoval aj so zavraždeným benediktínskym opátom Přemyslom Coufalom (1981). Dňa 24. októbra 1987 sa stal prvým provinciálnym ministrom Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
Medzi jeho záujmy patrilo spovedanie, medicína, teológia, parapsychológia, prekladateľstvo. Kňaz Libor Škriputa vyzdvihol jeho láskavosť, odvahu, charizmu, pokoru, nábožnosť i vzdelanosť. „Ako pezinský kaplán, na začiatku osemdesiatych rokov, som ho často navštevoval. Mal čas pre každého a každý ho vnímal tak, že má v ňom osobného radcu a priateľa. Hneď sa delil so všetkým, čo mal s tými, ktorí mu prišli do cesty." V pôstnom príhovore (február 1997) napísal: „Radšej chcem sedieť na súdnej stolici za moju slabosť, akoby som svojou palicou čo len jedného jediného priviedol k zatvrdlivosti." Zomrel 13. decembra 1998.
František Neupauer
Fotografia Petra Jaďuďa zo spisu (Archív ÚPN)