11. apríl 1969. V Košiciach sa upálil Michal Levčík

V prvej polovici roku 1969 rezonovali v komunistickom Československu prípady sebaupálenia mladých ľudí, ktorých cieľom bolo mobilizovať spoločnosť pomaly prepadajúcu apatii z nastupujúcej tzv. normalizácie. Na Slovensku bol najznámejším prípadom takéhoto protestu upálenie sa vojaka základnej vojenskej služby Michala Levčíka v Košiciach dňa 11. apríla 1969.

V januári 1969 otriasol bývalým Československom čin študenta Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe Jana Palacha, ktorý sa na protest proti rastúcej spoločenskej rezignácii rozhodol prikročiť k osobitnej forme protestu, ktorá sa od tej doby neodmysliteľne spája s jeho menom – rozhodol sa upáliť pred zrakmi verejnosti v centre Prahy. Na následky svojho činu skonal 19. januára 1969, pričom vyvolal obrovský ohlas po celom bývalom Československu. Pri svojom konaní bol inšpirovaný podobnými činmi budhistických mníchov, ktorí touto v našich končinách netradičnou formou protestovali v 60. rokoch proti perzekúciám budhistov v Južnom Vietname počas vlády Američanmi podporovaného režimu Ngo Dinh Zhiema.

Palach našiel v bývalom Československu viacerých nasledovníkov. Podľa archívnych dokumentov bolo v celom Československu v nasledujúcich mesiacoch viac ako 20 pokusov o sebaupálenie, len na Slovensku išlo v januári 1969 celkovo o 9 prípadov. Najznámejším prípadom zo Slovenska je však upálenie sa Michala Levčíka 11. apríla 1969.

Michal Levčík sa narodil 11. máj 1950 v obci Sečovská Polianka v robotníckej rodine. Po absolvovaní odborného učilišťa v Košiciach pracoval od augusta 1968 ako pomocný robotník v Prahe. O tom, či sa zapojil do protestných akcií proti sovietskym okupantom, neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy. Podľa spomienok Levčíkových príbuzných však jeho matka opakovane vyhlásila, že sa poznal s Janom Palachom.

1. apríla 1969 nastúpil Michal Levčík na základnú vojenskú službu v Strážskom, ale už o tri dni bol hospitalizovaný vo vojenskej nemocnici v Košiciach. Po prepustení z liečenia 11. apríla 1969 v dopoludňajších hodinách sa nevrátil k svojmu útvaru, ale sám odišiel do mesta. Vo večerných hodinách, o 17.50 hod., sa polial benzínom a zapálil pred pomníkom neznámeho vojaka na Námestí osloboditeľov v Košiciach, teda na mieste, ktoré bolo v auguste 1968 dejiskom najprudších zrážok medzi občanmi Košíc a príslušníkmi sovietskych okupačných vojsk. Okoloidúci sa ho márne snažili uhasiť. Zomrel počas prevozu do nemocnice.

Podľa správy, ktorú vypracovala Mestská správa Verejnej bezpečnosti v Košiciach niekoľko dní po Levčíkovej smrti, sa na mieste činu našiel balík s vojenským plášťom a krátky list na rozlúčku, v ktorom apeloval na ľudí, aby sa k sebe správali ako bratia a aby neboli na svete vojny a zabíjanie. Je však pravdepodobné, že originál listu sa stratil a zachovali sa len dva takmer totožné odpisy založené do vyšetrovacieho spisu Verejnej bezpečnosti. Oba odpisy môžu byť podvrhy. Normalizačný režim sa totiž usiloval presvedčiť verejnosť, že obeť mladého vojaka nebola politickým protestom, ale činom duševne chorého človeka. Potvrdzuje to aj dôkladné zničenie stôp súvisiacich s tragédiou. Štátna bezpečnosť zhabala Levčíkovej rodine jeho osobné veci, vymazala o ňom lekárske záznamy a sfalšovala aj klasifikačné záznamy z učilišťa, ktoré navštevoval. Dnes sa na mieste jeho upálenia nachádza pamätná tabuľa.

Autor textu: Peter Jašek

Foto: Michal Levčík. Zdroj: Archív T. Iča