10. december 1948 – Schválenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN

V snahe zabrániť opakovaniu hrôz druhej svetovej vojny začala už v roku 1945 pripravovať Organizácia spojených národov (OSN) deklaráciu, ktorý mala slúžiť ako vzor pre vytvorenie právnych noriem na ochranu ľudských práv. Vypracovaním tohto dokumentu bola poverená komisia odborníkov zo sedemnástich krajín pod vedením americkej diplomatky a bývalej prvej dámy USA Eleanor Rooseveltovej. Valné zhromaždenie OSN schválilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv 10. decembra 1948 ako rezolúciu č. 217 na zasadaní v Palais de Chaillot v Paríži. Z vtedajších päťdesiatich ôsmych členských štátov organizácie hlasovalo za prijatie deklarácie štyridsaťosem, osem (vrátane Sovietskeho zväzu a Československa) sa zdržalo a dva (Honduras a Jemen) nehlasovali.

Všeobecná deklarácia ľudských práv sa skladá z preambuly a tridsiatich článkov, ktoré podrobne definujú „základné práva a základné slobody" jednotlivca a potvrdzujú ich univerzálny charakter pre všetky ľudské bytosti „bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia." Články 1 až 2 stanovujú základné pojmy dôstojnosti, slobody a rovnosti. Články 3 až 5 stanovujú ďalšie individuálne práva, ako napríklad právo na život a zákaz otroctva a mučenia. Články 6 až 11 odkazujú na právo na rovnosť pred zákonom, zákonnú ochranu a spravodlivý súdny proces. Články 12 až 17 stanovujú práva jednotlivca voči štátu, vrátane slobody pohybu a pobytu, práva na majetok a práva na štátnu príslušnosť. Články 18 až 21 stanovujú takzvané „ústavné slobody" a duchovné, verejné a politické slobody, ako sú sloboda myslenia, názoru, prejavu, vierovyznania a svedomia, slova, pokojného zhromažďovania združovania jednotlivca a prijímania a rozširovania informácií akýmikoľvek prostriedkami bez ohľadu na hranice. Články 22 až 27 stanovujú ekonomické, sociálne a kultúrne práva jednotlivca vrátane zdravotnej starostlivosti.Podporuje rozsiahle právo na primeranú životnú úroveň a osobitne sa zmieňuje o starostlivosti, ktorá sa venuje matkám a deťom. Články 28 až 30 stanovujú prostriedky výkonu týchto práv a pripúšťajú obmedzenia práv jednotlivca v prípadoch, že sú v rozpore so zachovaním práv a slobôd iných ľudí, morálkou, verejným poriadkom, všeobecným blahom demokratickej spoločnosti, alebo s cieľmi a zásadami OSN.

Nedostatkom deklarácie bolo, že nie je záväzným medzinárodným právom. Na jej základe však neskôr vznikli viaceré záväzné dokumenty o ľudských právach ako sú Európsky dohovor o ľudských právach (1950), Európska sociálna charta (1961) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966).

Na základe hlasovania Valného zhromaždenia OSN sa 10. december od roku 1950 pripomína ako Deň ľudských práv.

Text Všeobecnej deklarácie ľudských práv v slovenskom preklade: https://www.upn.gov.sk/data/pdf/deklaracia.pdf PDF (veľkosť 194 KB)

Foto: Slobodné slovo, s. 2, 11. decembra 1948