Mimo edície
Informačný sprievodca ÚPN
Keď takmer trinásť rokov po pade komunistickeho režimu prijala Narodna rada Slovenskej republiky v roku 2002 zakon o pamati naroda, zavŕšilo sa tym usilie o vytvorenie inštitucionalnej bazy na vyrovnavanie sa s erou neslobody. Ta trvala desaťročia a vyrazne poznačila tvar slovenskej spoločnosti. Zaroveň sa vznikom Ustavu pamati naroda začalo obdobie, ktore sa nikdy neskonči uplne – obdobie hľadania pravdy o neľahkej minulosti slovenskeho naroda, o zločinoch aj obetiach, viťazstvach aj poražkach, statočnosti
aj zlyhaniach. Naš ustav poukazuje na temne stranky krutych rokov neslobody, ale nielen na ne. Rovnaku pozornosť venuje aj posolstvu ľudi, ktori si v tychto chviľach dokazali zachovať svoju ľudsku tvar aj za cenu obeti, neraz i tych najvyššich.
Ješajahu A. Jelínek, Otto Gubič, Erik Kližan: Jedno storočie v Prievidzi (Dejiny Židovstva na hornej Nitre)
Monografia Jedno storočie v Prievidzi (Dejiny Židovstva na hornej Nitre) autorov Ješajahu A. Jelínka, Otta Gubiča a Erika Kližana mapuje dejiny židovských komunít v regióne hornej Nitry, konkrétne v meste Prievidza a okolitom kraji. Popisuje vývoj židovského osídlenia, doloženého už od 16. storočia. Analyzuje nielen formovanie a fungovanie tradičných židovských ustanovizní (náboženská obec, synagóga, škola a cintorín) ale aj ich podnikateľské a spoločenské aktivity. Šíriaci sa antisemitizmuz v Európe v 30. rokoch 20. storočia najskôr ovplyvňoval región iba prílivom utečencov, no vzápätí dovtedy viac-menej tolerantná existencia aj s miestnou nemeckou komunitou začala byť problémová. Proces arizácie židovského podnikateľského i osobného majetku dokladajú konkrétne početné príklady, v ktorých však veľkú úlohu hral aj ľudský faktor. Nie všetci obyvatelia s takýmto spôsobom zaobchádzania so Židmi súhlasili. Špecifickou bola existencia najskôr koncentračného, neskôr pracovného tábora na pomedzí obcí Laskár a Koš. Práve tento tábor bol, paradoxne, strojcom záchrany mnohých Židov z Prievidze a okolia. Tragédiu hornonitrianskeho Židovstva dokladá unikátny pokus o zostavenie menoslovu obetí holokaustu. Poslednou kapitolou je záznam o čiastočnom obnovení života židovskej komunity v Prievidzi, ktorá však zanikla v roku 1949.
Cena: 7.00 €
Karol Janas: Perzekúcie Rómov v Slovenskej republike (1939 – 1945)
Publikácia Karola Janasa čitateľov informuje o prenasledovaní Rómov v rokoch 1939 až 1945. Prvé obdobie perzekúcií (marec 1939 – august 1944) charakterizoval rozpačitý postup mocenského aparátu SR. Perzekúcie mali tri základné formy - prvou bola snaha o likvidáciu rómskeho kočovníctva a odstraňovanie rómskych obydlí z miest a obcí, druhou bola perzekúcia v armáde Slovenského štátu, treťou a najradikálnejšou formou bolo zriaďovanie pracovných útvarov pre Rómov a tzv. asociálne osoby. V druhom období (august 1944 – apríl 1945) sa po okupácii Slovenska nemeckou armádou perzekúcie zintenzívnili. V Dubnici nad Váhom bol zriadený zaisťovací tábor, v ktorom boli v neľudských podmienkach koncentrované celé Rómske rodiny. Autor sa taktiež venuje aj dokumentácii prípadov priamej fyzickej likvidácie osôb.
Cena: 6.05 €
Peter Balun, Gábor Strešňák: November. Očami ŠtB a ulice
Ústav pamäti národa vydal pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie publikáciu, ktorá prostredníctvom bohatého obrazového materiálu a denných situačných správ ŠtB dokumentuje prelomové udalosti konca roku 1989. Koncepcia publikácie vychádza z komparácie pohľadov na udalosti objektívom amatérskych, ale aj profesionálnych, fotografov s pohľadom príslušníkov Štátnej bezpečnosti.
Zo zachovaných hlásení vyplýva, že ŠtB aj po zásahu na Národnej triede v Prahe pracovala v nezmenených intenciách. Vládnuca garnitúra vnímala študentskú demonštráciu ako ďalšiu rebéliu a následné udalosti sa usilovala mať pod kontrolou. Dôkazom toho bolo vyhlásenie celoštátnych akcií, ktoré boli dlhodobo pripravované pre prípad vzniku mimoriadnych štátnobezpečnostných situácií. Zamerané boli napr. na ovládnutie elektronických médií (akcia Vlna) alebo na ochranu ekonomických objektov a robotníkov pred organizátormi protištátnych a nepriateľských prejavov, hromadných protisocialistických vystúpení (akcia Kruh). Podobné akcie však stroskotali na nezvládnutí generálneho štrajku 27. novembra 1989. Nepriateľských osôb a organizátorov hromadných vystúpení už bolo jednoducho priveľa. Situácia sa začala meniť – bolo jasné, že ľudia už nebudú akceptovať zmenu tvárí, že nebudú stačiť kozmetické úpravy na najvyšších miestach. Potvrdila to aj reakcia verejnosti na vyhlásenie novej vlády. Požiadavky ako pluralita politického života, sloboda slova, cestovania a slobodné voľby neboli predstavitelia KSČ schopní splniť. Na to bola potrebná zmena celého systému, nielen výmena kádrov v ÚV KSČ a vo vláde... Denné situačné správy ŠtB začali po generálnom štrajku rednúť. V decembri sa už dotýkajú len niektorých udalostí a voči predstaviteľom opozície sú omnoho opatrnejšie. Úbytok počtu denných situačných správ súvisí aj s pozastavením operatívnej činnosti odborov boja proti vnútornému nepriateľovi, ktoré 11. decembra 1989 nariadil šéf Štátnej bezpečnosti genmjr. Alojz Lorenc. Následne sa mení aj rétorika prípisov predstaviteľov ŠtB adresovaných podriadeným útvarom. Dovtedy používané pojmy vo vzťahu k opozičným aktivitám ako „radikalizácia“, „protisocialistické požiadavky“ alebo „odhaľovanie štruktúr opozície“ sa nahrádzajú výzvami na ochranu „ústavných práv a slobôd občanov“, ochranu „zhromažďovacích, národnostných a náboženských práv“ a podobne.
Podstatnú časť publikácie tvoria fotografie. Z prvých revolučných dní je ich málo, čo je pochopiteľné, veď strach z fotografovania na verejnosti sa odbúraval iba pomaly. S rastom eufórie, nadšenia a nádeje na skorú zmenu, rástol aj počet fotografií a videozáznamov. Je medzi nimi aj veľké množstvo doteraz neznámych fotografií od súkromných osôb, ktoré dokumentujú priebeh Nežnej revolúcie v jednotlivých regiónoch Slovenska. Fotografie dopĺňajú plagáty, letáky, výzvy, vyhlásenia, karikatúry a humorné kresby dokresľujúce atmosféru tých dní.
Cena: vypredané
Martin Lacko: Slovenská republika 1939 – 1945
Bezpochyby najkontroverznejšie, zatracované ale rovnako i vyzdvihované obdobie Slovenskej republiky 1939 – 1945 vyvoláva dodnes búrlivé diskusie. Neutíchajúci záujem o túto etapu slovenských dejín dokazuje, že aj zdanlivo prežitá minulosť preniká v rôznych podobách do súčasnosti a dokáže rozvíriť hladinu politického i spoločenského života.
Knižná monografia pracovníka ÚPN Martina Lacka je jedným z možných pohľadov na toto mnohostranne interpretované obdobie. Nadväzuje na staršie snahy historikov o seriózne zhodnotenie jeho pozitív i negatív, bez politizácie a tradičných emócií, pričom sa snaží prekonávať viaceré, často len zdanlivé interpretačné protirečenia. Nevyhýba sa najcitlivejším témam, ktoré sa usiluje podávať objektívne. Populárno-náučná publikácia môže poskytnúť laickej, ale i odbornej verejnosti komplexný, hoci stručný náhľad na všetky aspekty spojené s prvým slovenským štátom v našich dejinách: jeho vznik a formovanie, charakter režimu, spoločenskú atmosféru, tzv. židovskú otázku, hospodárske a zahranično-politické súvislosti či frontovú účasť jeho armády. Štylisticky zrozumiteľný text spolu s množstvom dosiaľ nepublikovaných fotografií atraktívnosť titulu len zvyšuje.
Cena: vypredané
August 68. Okupácia a občiansky odpor na Slovensku v obrazových dokumentoch Archívu Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa (ÚPN) vydal pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy obrazovú monografiu August ´68. Okupácia a občiansky odpor na Slovensku v obrazových dokumentoch Archívu ústavu pamäti národa zameranú na prezentáciu doposiaľ neznámych autentických ikonografických dokumentov z fondu Archívu ÚPN, ktoré zachytávajú okamihy invázie.
Jedným z dôvodov vydania publikácie je aj doterajší, pomerne zjednodušený vizuálny obraz okupácie. Tá je známa hlavne z bohatého a dramatického pražského, menej už z bratislavského materiálu, z ktorého je najznámejší súbor fotografií z centra Bratislavy neskôr komunistami perzekvovaného fotoreportéra Ladislava Bielika. Publikácia sa preto snaží ísť inou cestou a predstaviť augustové dni roku 1968 prierezovo, z pohľadu obyvateľov viacerých slovenských regiónov. Hlavnou „pridanou hodnotou“ publikovaného súboru fotografií a dokumentov je, okrem spomínanej originálnosti, ich pôvod.
Svojou koncepciou ide o populárno-vedeckú prácu a jej hlavným cieľom je osloviť čo možno najširšiu časť verejnosti, hlavne mladšiu generáciu, ktorá nebola priamym svedkom týchto udalostí. Publikácia vychádza v slovensko-anglickej mutácii.
Cena: vypredané