Elektronická knižnica
Jednotlivé publikácie na stiahnutie vo formáte PDF:
Informačný sprievodca ÚPN
Keď takmer trinásť rokov po pade komunistickeho režimu prijala Narodna rada Slovenskej republiky v roku 2002 zakon o pamati naroda, zavŕšilo sa tym usilie o vytvorenie inštitucionalnej bazy na vyrovnavanie sa s erou neslobody. Ta trvala desaťročia a vyrazne poznačila tvar slovenskej spoločnosti. Zaroveň sa vznikom Ustavu pamati naroda začalo obdobie, ktore sa nikdy neskonči uplne – obdobie hľadania pravdy o neľahkej minulosti slovenskeho naroda, o zločinoch aj obetiach, viťazstvach aj poražkach, statočnosti
aj zlyhaniach. Naš ustav poukazuje na temne stranky krutych rokov neslobody, ale nielen na ne. Rovnaku pozornosť venuje aj posolstvu ľudi, ktori si v tychto chviľach dokazali zachovať svoju ľudsku tvar aj za cenu obeti, neraz i tych najvyššich.
Daniel Atanáz Mandzák - „Agent a špión Vatikánu” – Redemptorista Ján Ivan Mastiliak, slovenský účastník monsterprocesu proti A. A. Machalkovi a spol.
Monografia približuje monsterproces s desiatimi rehoľnými kňazmi, po ktorom o niekoľko dní nasledovala likvidácia mužských kláštorov, dobre známa ako „akcia K”. Štátna prokuratúra pôvodne navrhovala štyri tresty smrti, ale nakoniec bolo najvyšším trestom doživotie. Iba jeden z desiatich súdených rehoľníkov pochádzal zo Slovenska, no práve on, gréckokatolícky redemptorista Ján Ivan Mastiliak, dostal z celej skupiny najvyšší trest. To bol aj dôvod, prečo sa monsterproces konal v dňoch 31. marca – 5. apríla 1950, a v predkladanej monografii je spracovaný práve z pohľadu jeho osoby.
Jednotlivé kapitolky približujú zákulisie príprav procesu, jeho priebeh, realizáciu, hodnotenie, ale aj ohlas vo verejnosti. Posledná kapitola sa venuje úsiliu J. Mastiliaka dosiahnuť súdnu rehabilitáciu, čo sa mu však za života nepodarilo. Zhromaždené archívne dokumenty jasne dokazujú, že monsterproces bol nielen vykonštruovaný, ale že pri jeho príprave i realizácii štátne a stranícke orgány, vrátane vysokých funkcionárov, postupovali nezákonne. Aj tu sa ukázala všemocnosť komunistickej strany a jej prisluhovačov, ktorá vyrobila obludný mechanizmus, dovoľujúci odsúdiť nevinných ľudí, na vysoké tresty odňatia slobody.
Súčasťou publikácie je menný register, fotografická a dokumentárna príloha.
Peter Balun, Gábor Strešňák: November. Očami ŠtB a ulice
Ústav pamäti národa vydal pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie publikáciu, ktorá prostredníctvom bohatého obrazového materiálu a denných situačných správ ŠtB dokumentuje prelomové udalosti konca roku 1989. Koncepcia publikácie vychádza z komparácie pohľadov na udalosti objektívom amatérskych, ale aj profesionálnych, fotografov s pohľadom príslušníkov Štátnej bezpečnosti.
Zo zachovaných hlásení vyplýva, že ŠtB aj po zásahu na Národnej triede v Prahe pracovala v nezmenených intenciách. Vládnuca garnitúra vnímala študentskú demonštráciu ako ďalšiu rebéliu a následné udalosti sa usilovala mať pod kontrolou. Dôkazom toho bolo vyhlásenie celoštátnych akcií, ktoré boli dlhodobo pripravované pre prípad vzniku mimoriadnych štátnobezpečnostných situácií. Zamerané boli napr. na ovládnutie elektronických médií (akcia Vlna) alebo na ochranu ekonomických objektov a robotníkov pred organizátormi protištátnych a nepriateľských prejavov, hromadných protisocialistických vystúpení (akcia Kruh). Podobné akcie však stroskotali na nezvládnutí generálneho štrajku 27. novembra 1989. Nepriateľských osôb a organizátorov hromadných vystúpení už bolo jednoducho priveľa. Situácia sa začala meniť – bolo jasné, že ľudia už nebudú akceptovať zmenu tvárí, že nebudú stačiť kozmetické úpravy na najvyšších miestach. Potvrdila to aj reakcia verejnosti na vyhlásenie novej vlády. Požiadavky ako pluralita politického života, sloboda slova, cestovania a slobodné voľby neboli predstavitelia KSČ schopní splniť. Na to bola potrebná zmena celého systému, nielen výmena kádrov v ÚV KSČ a vo vláde... Denné situačné správy ŠtB začali po generálnom štrajku rednúť. V decembri sa už dotýkajú len niektorých udalostí a voči predstaviteľom opozície sú omnoho opatrnejšie. Úbytok počtu denných situačných správ súvisí aj s pozastavením operatívnej činnosti odborov boja proti vnútornému nepriateľovi, ktoré 11. decembra 1989 nariadil šéf Štátnej bezpečnosti genmjr. Alojz Lorenc. Následne sa mení aj rétorika prípisov predstaviteľov ŠtB adresovaných podriadeným útvarom. Dovtedy používané pojmy vo vzťahu k opozičným aktivitám ako „radikalizácia“, „protisocialistické požiadavky“ alebo „odhaľovanie štruktúr opozície“ sa nahrádzajú výzvami na ochranu „ústavných práv a slobôd občanov“, ochranu „zhromažďovacích, národnostných a náboženských práv“ a podobne.
Podstatnú časť publikácie tvoria fotografie. Z prvých revolučných dní je ich málo, čo je pochopiteľné, veď strach z fotografovania na verejnosti sa odbúraval iba pomaly. S rastom eufórie, nadšenia a nádeje na skorú zmenu, rástol aj počet fotografií a videozáznamov. Je medzi nimi aj veľké množstvo doteraz neznámych fotografií od súkromných osôb, ktoré dokumentujú priebeh Nežnej revolúcie v jednotlivých regiónoch Slovenska. Fotografie dopĺňajú plagáty, letáky, výzvy, vyhlásenia, karikatúry a humorné kresby dokresľujúce atmosféru tých dní.
August 68. Okupácia a občiansky odpor na Slovensku v obrazových dokumentoch Archívu Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa (ÚPN) vydal pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy obrazovú monografiu August ´68. Okupácia a občiansky odpor na Slovensku v obrazových dokumentoch Archívu ústavu pamäti národa zameranú na prezentáciu doposiaľ neznámych autentických ikonografických dokumentov z fondu Archívu ÚPN, ktoré zachytávajú okamihy invázie.
Jedným z dôvodov vydania publikácie je aj doterajší, pomerne zjednodušený vizuálny obraz okupácie. Tá je známa hlavne z bohatého a dramatického pražského, menej už z bratislavského materiálu, z ktorého je najznámejší súbor fotografií z centra Bratislavy neskôr komunistami perzekvovaného fotoreportéra Ladislava Bielika. Publikácia sa preto snaží ísť inou cestou a predstaviť augustové dni roku 1968 prierezovo, z pohľadu obyvateľov viacerých slovenských regiónov. Hlavnou „pridanou hodnotou“ publikovaného súboru fotografií a dokumentov je, okrem spomínanej originálnosti, ich pôvod.
Svojou koncepciou ide o populárno-vedeckú prácu a jej hlavným cieľom je osloviť čo možno najširšiu časť verejnosti, hlavne mladšiu generáciu, ktorá nebola priamym svedkom týchto udalostí. Publikácia vychádza v slovensko-anglickej mutácii.
Vladimír Palko, ml. - Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti
Kniha o utajenom monsterprocese s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti Bernardom Jaškom, Pavlom Kalinajom a ďalšími. Boli súdení za zločiny ohrozenia obrany republiky a vyzvedačstva, pretože prostredníctvom Štefana Uhrína informovali biskupa Michala Buzalku o niektorých operáciách ŠtB namierených proti rímskokatolíckej cirkvi. Rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 9. novembra 1949 obsahoval dva tresty smrti pre Pavla Kalinaja a Bernarda Jaška. Ostatných 20 osôb z vykonštruovanej skupiny súd odsúdil spolu na 93 rokov väzenia. Najvyšší súd oba rozsudky smrti potvrdil a tresty väzenia zvýšil spolu na 144 rokov.
Róbert Letz: Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Janom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom
Vykonštruovaný proces proti trom slovenským katolíckym biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi a Pavlovi Gojdičovi patrí rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na slovenskú spoločnosť k najväčším procesom tohto typu v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Iba v tomto procese boli totiž naraz odsúdení traja biskupi. Svojím charakterom patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov, ktoré boli úderom komunistického režimu proti katolíckej cirkvi.
Nové objavy dokumentov k procesu už umožňujú do väčšej hĺbky analyzovať túto historickú udalosť a súčasne detailne rekonštruovať celý mocenský mechanizmus, ktorý sa pre prípravu procesu vytvoril. Z príprav, realizácie a dosahu procesu na verejnosť sa zachovalo pomerne veľké množstvo dokumentov. Publikácia obsahuje 86 najdôležitejších, ktoré ho verne zachytávajú. Väčšina z nich dodnes nebola publikovaná.
Martin Lacko - Dotyky s boľševizmom (Dokumenty spravodajstva slovenskej armády 1940 – 1941).
Publikácia predstavuje menej známu kapitolu dejín 20. storočia – osudy ukrajinských utečencov pred boľševickým režimom, pričom sa venuje aj otázke poznatkov o tomto režime počas druhej svetovej vojny na Slovensku.
V lete 1941 sa na území východnej Haliče (bývalé východné Poľsko, dnes západná Ukrajina), nachádzalo až 50 tisíc slovenských vojakov. Títo sa na viacerých miestach stretali s dôkazmi otrasnej sociálno-ekonomickej situácie a proticirkevnej politiky sovietskeho režimu, ale najmä s následkami masového zabíjania politických väzňov (dovedna až 30 tisíc obetí) príslušníkmi NKVD. Tieto šokujúce informácie vzápätí poslúžili ako základ pre dobovú propagandu ľudáckeho režimu. Práve na základe osobných svedectiev tisícok Slovákov sa však informácie – najprv o boľševických a onedlho aj o nacistických zločinoch (či protižidovských pogromoch v Haliči) – rýchle šírili do spoločnosti aj neoficiálnou cestou.
Z dokumentov tiež vyplýva, že Ukrajinci, ktorí od jesene 1940 utekali pred sovietskymi perzekúciami do strednej Európy, informovali nielen o skutočných pomeroch na územiach bývalého Poľska pričlenených v auguste 1939 k ZSSR, ale tiež o prípravách Červenej armády na útočnú vojnu proti Nemecku a jeho spojencom.
Predkladané dobové dokumenty, verifikované údajmi z novšej zahraničnej literatúry, a viacero posiaľ nepublikovaných fotografií o excesoch stalinského režimu súčasne môžu prispieť k objektivizácii pohľadu na zločinné režimy 20. st. – boľševizmus a nacizmus.
Peter Sokolovič: Hlinkova garda 1938 – 1945
Hlinkova garda, pôsobiaca na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, bola fenoménom krátkeho, zato však na udalosti bohatého a protirečivého obdobia. Autor sa vo svojej práci venuje spoločenským podmienkam, ktoré viedli k vzniku HG, mapuje vývoj jej štruktúry ako aj jej personálne obsadenie, činnosť gardy v marci 1939, jej úlohy pri konsolidácii nového štátu, či vzťahy s ozbrojenými silami. Podrobne dokumentuje účasť HG na protižidovských akciách, mapuje činnosť Pohotovostných oddielov HG, ako aj súdne procesy s členmi gardy po roku 1945.
Peter Sokolovič vo svojej monografii dáva priestor aj menej známym skutočnostiam, ktoré čitateľom umožňujú, aby si vytvorili komplexný obraz o tejto organizácii a dobe, v ktorej pôsobila.
Jerguš Sivoš - XII. správa ZNB. Dokumenty k činnosti Správy kontrarozviedky v Bratislave v rokoch 1974 – 1989.
Publikácia približuje organizačnú štruktúru, personálne obsadenie a činnosť Správy kontrarozviedky v Bratislave (XII. správa ZNB), ktorá ako výkonný útvar federálneho ministerstva vnútra zodpovedala za kontrarozviednu činnosť vo vyčlenených objektoch a problematikách federálneho, resp. republikového charakteru na Slovensku v rokoch 1974 – 1989. Obsahuje výber zo zachovaných archívnych dokumentov, ktoré boli ešte dlho po páde komunistického režimu pre verejnosť prísne tajné. Kritériom výberu 33 zverejnených dokumentov bola ich výpovedná hodnota a snaha zachytiť čo najväčšie obdobie činnosti XII. správy – od jej vzniku až do konca 80. rokov – v problematikách odborov zameraných proti vonkajšiemu a vnútornému nepriateľovi, na ochranu ekonomiky, sledovanie, previerku korešpondencie, expertízy a spravodajskú techniku. Súčasťou publikácie je kompletný zoznam príslušníkov XII. správy spolu s ich funkčným zaradením, zoznam konšpiračných a prepožičaných bytov, ktoré tento kontrarozviedny útvar Štátnej bezpečnosti využíval na utajené schôdzky s tajnými spolupracovníkmi, ako aj fotogaléria vedúcich funkcionárov XII. správy
Martin Lacko - Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády
Jednou z najvýraznejších udalostí na prahu obdobia neslobody bola účasť Slovenska vo vojne proti Poľsku. Do protipoľského ťaženia v septembri 1939 zmobilizovala ľudácka vláda viac než 50 tisíc mužov. Priamych bojov sa však Slováci zúčastnili len ojedinele, v prvý septembrový týždeň.
Slovenská republika sa týmto stala jediným spojencom Nemecka v protipoľskej vojne, čím svojou mierou prispela k začiatku druhej svetovej vojny a súčasne sa skompromitovala v očiach demokratických veľmocí. Na druhej strane bola účasť Slovenska vo vojne i reakciou na predchádzajúcu expanzívnu politiku Poľska, ktoré sa v roku 1938 snažilo o anexiu časti Slovenska a vytvorenie spoločnej hranice s hortyovským Maďarskom. Marxistická propaganda takisto zamlčovala fakt, že intervenčné slovenské jednotky boli vo viacerých ukrajinských, rusínskych i bývalých slovenských obciach pohraničia ich obyvateľstvom srdečne vítané.
Rozpornosť i tragickosť tejto doby zachytávajú autentické dokumenty. V prvom rade osem denníkov (vrátane veliteľstva slovenskej poľnej armády Bernolák) a ďalších sedem kroník útvarov, resp. príslušníkov armády, ktoré sa zachovali vo Vojenskom historickom archíve Bratislava.
Kniha má 255 strán v mäkkej väzbe formátu B5 a farebnú obálku. Dobové dokumenty dopĺňa zoznam 24 slovenských obetí, ako aj krátka biografická informácia o padlých, zoznam krycích názvov jednotiek, miestny a menný register, ako aj mapka s približným ohraničením územia, kam armáda vstúpila.
Pavel Žáček: V čele ŠtB. Pád režimu v záznamoch dôstojníka tajnej polície
Jedinečná publikácia poodhaľuje pád komunistického režimu z pohľadu vysokého dôstojníka ŠtB.
Na základe stoviek strán originálnych materiálov Archívu ÚPN, hlavne Krajskej správy Štátnej bezpečnosti v Košiciach je v monografii zrekonštruovaný profesijný rast perspektívneho dôstojníka komunistickej tajnej polície Miroslava Chovanca od jeho referentskej činnosti na úseku tzv. ochrany ekonomiky KS ZNB Správy ŠtB v Košiciach (november 1972) až po zástupcu náčelníka II. Správy ZNB v Prahe - ústredného organizačného celku Štátnej bezpečnosti (apríl 1989).
V druhej, netypickej časti publikácie je faksimile Chovancovho autentizovaného zošita, v ktorom zaznamenával informácie služobnej povahy v kľúčovom období novodobých dejín – od 2. novembra 1989 do 2. februára 1990 doplnené o výpovede z výsluchov Miroslava Chovanca pred Komisiou pre dohľad nad vyšetrovaním 17. novembra. Vďaka tomu môže čitateľ sledovať reakciu vedenia ŠtB na prudké zmeny vnútropolitickej situácie.
Pavel Žáček - Nástroj triedneho štátu
Edícia je rozdelená do 5 celkov, ktoré vzišli z kombinácie časovej osi s vývojom centrálnych, regionálnych i odborových zložiek. Prvá časť postihuje všetky podoby MV až do konca unitárneho štátu, ďalšia časť upozorňuje na zaujímavú a neznámu problematiku organizačného vývoja republikových ministerstiev vnútra v roku 1969. Tretia a najrozsiahlejšia časť odhaľuje organizáciu riadenia výkonných a funkčných útvarov na federálnej úrovni. Štvrtá časť je venovaná riadiacim aktom upravujúcim organizačný vývoj obidvoch odborových zložiek (Štátnej i Verejnej bezpečnosti) na úrovni územných útvarov ministerstva vnútra (Zboru národnej bezpečnosti). Posledná kolekcia predstavuje prehľad základných dokumentov vzťahujúcich sa k vývoju VB ako za unitárneho štátu, tak po roku 1968, keď sa na riadení jednotlivých zložiek rozličnou mierou podieľali federálne i republikové ministerstvá.
Jednotlivé časti pochopiteľne nedajú odpoveď na všetky otázky súvisiace s vývojom štátno- i verejnobezpečnostného, tylového, pomocného či správneho aparátu podriadeného ministerstvu vnútra. Bude však všetkým záujemcom pomocníkom pri orientácii sa v problematike, prípadne ich nasmeruje správnym smerom k odhaleniu ďalších tajomstiev.
Matej Medvecký - Spravodajské eso slovenského štátu: Kauza Imrich Sucký
Kniha sa zaoberá životnými osudmi Imricha Suckého, ktorý sa do dejín zapísal ako vedúci detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a v tej dobe participoval aj na
pomerne závažných prípadoch, ktoré československá polícia riešila (prípad maďarského špióna a neskoršieho predsedu slovenskej vlády prof. Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v československých zbrojovkách). Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa podieľal na takmer všetkých zásahoch proti komunistickej ilegalite, jeho „rukami“ prešla celá plejáda neskorších komunistických funkcionárov (Viliam Široký, Ludevít Benada, Gustav Husák, Štefan Bašťovanský a mnohí iní). Počas pôsobenia na ÚŠB tak získal závažné
poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na mimoriadne krátky trest, viacerí svedkovia totiž radšej nechceli svedčiť. V roku 1948 Sucký emigroval do Viedne, odkiaľ ho československá rozviedka v septembri 1957
uniesla. Dôvodom toho únosu bola okrem iného snaha šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka pomocou Suckého výpovedí kompromitovať a odstaviť predsedu vlády Viliama Širokého z politiky. Sucký počas výsluchov na ŠtB vypovedal veľmi obsiahlo a jeho výpovede kompromitovali mnohých funkcionárov režimu a preto stranícke vedenie nakoniec radšej ustúpilo od zverejňovania akýchkoľvek informácií o tomto prípade. Imrich Sucký opustil brány väzenia po amnestii v roku 1968 a opäť emigroval do Rakúska, kde aj začiatkom 70.rokov 20. storočia zomrel.
Martin Lacko - Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 - 1943
Nová monografia sa na základe historických prameňov snaží podať objektívny obraz o pôsobení a činnosti príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR. Spochybňuje najmä ťažiskový, dodnes pretrvávajúci mýtus marxistickej historiografie o celkovej nespoľahlivosti slovenských vojakov, ktorý dlhé roky symbolizovala najmä postava kpt. Nálepku. Zároveň podáva presný zoznam zbehnutých a zajatých slovenských vojakov, ich osudy, ako aj historické pozadie vojnových udalostí na Ukrajine a v Bielorusku, keď sa príslušníci nášho národa ocitli v gigantickom zápase dvoch zločinných ideológií – nacizmu a boľševizmu, ktoré tragicky zasiahli aj našu krajinu.
Prácu dopĺňajú dobové, posiaľ nepublikované fotografie a prílohy.
20. výročie Nežnej revolucie
Zborník je výstupom z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorú Ústav pamäti národa v spolupráci s HNClubom zorganizoval v dňoch 11. – 12. novembra 2009 v Bratislave pri príležitosti 20. výročia pádu komunizmu v bývalom Československu. Na konferencii odzneli príspevky bádateľov zo 7 krajín, v ktorých títo poukázali nielen na udalosti odohrávajúce sa vo vtedajšom Československu, ale aj na ich širší medzinárodný kontext. Osobitnú pozornosť si zaslúžia referáty venujúce sa aktivitách tajných spravodajských služieb počas Nežnej revolúcie na Slovensku. Do piatich blokov zoradené príspevky analyzujú okrem vyššie uvedených aj problematiku dostupných prameňov k Nežnej revolúcii, vnútropolitickú situáciu so zameraním na Slovensko a neobchádzajú ani problematiku ponovembrového vývoja vrátane rôznych konšpiračných teórií viažucich sa k Nežnej revolúcii.
Zborník Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy
Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom.
Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.
Zborník vyšiel s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.
Moc verzus občan
V dňoch 10. a 11. novembra 2005 sa v Bratislave uskutočnil medzinárodný seminár Ústavu pamäti národa ,,Úloha represie a politického násilia v komunizme". V štyroch tematických paneloch vystúpili prednášajúci ÚPN a partnerských inštitúcií z Poľska, Českej republiky a Slovenska s príspevkami týkajúcimi sa problematiky tzv. "Železnej opony" a incidentov na týchto hraniciach oddeľujúcich komunistickú a demokratickú Európu, III. /protikomunistického odboja/, politických procesov ako mocenského nástroja komunistickej strany voči obyvateľstvu a foriem perzekúcie bezpečnostného aparátu a straníckych orgánov voči rôznym zložkám obyvateľstva. Piaty panel tvorili výpovede priamych účastníkov protikomunistického odboja a perzekúcií konca 40. a začiatku 50. rokov v Československu - pánov Josefa Mašína a Milana Paumera - členov odbojovej skupiny "bratov Mašínovcov", pani Zdeny Mašínovej o perzekúcii rodiny po úteku Josefa a Ctirada Mašína do Nemecka v r. 1953 a pána Milana Piku, syna popraveného gen.mjr. Heliodora Piku, bývalého náčelníka Československej vojenskej misie v Moskve, ktorý bol odsúdený v r. 1949 vo vykonštruovanom politickom procese na trest smrti.