Edícia monografie

Ján Hlavinka - Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 - 1945

Poznatky z niekoľkoročného výskumu v slovenských i zahraničných archívoch a výpovedí priamych svedkov udalostí, obsiahnuté v knihe, vnášajú svetlo do dejín dnes už neexistujúcej, a takmer zabudnutej židovskej komunity v okrese Medzilaborce na východnom Slovensku.

Hospodársky zaostalá oblasť, na severe susediaca s Poľskom bola domovom prvých Židov z Haliče už v 18. storočí. V oblasti obývanej prevažne Rusínmi, Židia plne uplatnili svoje nadanie pre obchod a podnikanie a na začiatku 20. storočia už dominovali v hospodárstve ako obchodníci, drobní živnostníci i majitelia drevárskych a stavebných firiem, ktoré poskytovali prácu desiatkam ľudí. V samotných Medzilaborciach Židia dlhodobo tvorili tretinu obyvateľstva. Dôkazom životaschopnosti ich komunity boli dve murované synagógy a samostatná Židovská ľudová škola v centre mestečka. Rozpad Československa a následná zmena spoločenských pomerov v októbri 1938 viedli k radikálnemu zhoršeniu postavenia Židov. V novembri 1938, na základe nariadenia predsedu autonómnej vlády a ministra vnútra Jozefa Tisa, vysídlili z okresu Medzilaborce dvadsať Židov. Kniha v kontexte celoslovenského vývoja zachytáva dosah jednotlivých protižidovských opatrení na Židov z okresu Medzilaborce. Podrobne sa venuje aj problematike likvidácií a arizácií židovských podnikov. Na konkrétnych prípadoch ilustruje charakter celého arizačného procesu v celoslovenskom i regionálnom kontexte. Samostatné kapitoly knihy sú venované dramatickým udalostiam v čase deportácií Židov zo Slovenska v roku 1942. Na základe výskumu v zahraničných archívoch možno sledovať tragické osudy členov komunity po ich deportácii zo Slovenska. Osobitnú pozornosť si zasluhuje kapitola o organizovaných útekoch niekoľkých medzilaborských Židov vo vlakoch s dreveným uhlím do neutrálneho Švajčiarska na prelome rokov 1942/1943. Posledné kapitoly knihy približujú osudy Židov z okresu Medzilaborce v dobe Slovenského národného povstania, nemeckej okupácie a ich povojnový návrat. Jej súčasťou je rozsiahla fotografická i materiálova príloha.

Cena: 150 Sk

Matej Medvecký - Spravodajské eso slovenského štátu: kauza Imrich Sucký

Kniha sa zaoberá životnými osudmi Imricha Suckého, ktorý sa do dejín zapísal ako vedúci detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a v tej dobe participoval aj na
pomerne závažných prípadoch, ktoré československá polícia riešila (prípad maďarského špióna a neskoršieho predsedu slovenskej vlády prof. Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v československých zbrojovkách). Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa podieľal na takmer všetkých zásahoch proti komunistickej ilegalite, jeho „rukami“ prešla celá plejáda neskorších komunistických funkcionárov (Viliam Široký, Ludevít Benada, Gustav Husák, Štefan Bašťovanský a mnohí iní). Počas pôsobenia na ÚŠB tak získal závažné
poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na mimoriadne krátky trest, viacerí svedkovia totiž radšej nechceli svedčiť. V roku 1948 Sucký emigroval do Viedne, odkiaľ ho československá rozviedka v septembri 1957
uniesla. Dôvodom toho únosu bola okrem iného snaha šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka pomocou Suckého výpovedí kompromitovať a odstaviť predsedu vlády Viliama Širokého z politiky. Sucký počas výsluchov na ŠtB vypovedal veľmi obsiahlo a jeho výpovede kompromitovali mnohých funkcionárov režimu a preto stranícke vedenie nakoniec radšej ustúpilo od zverejňovania akýchkoľvek informácií o tomto prípade. Imrich Sucký opustil brány väzenia po amnestii v roku 1968 a opäť emigroval do Rakúska, kde aj začiatkom 70.rokov 20. storočia zomrel.

Cena: 100 Sk

Martin Lacko - Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 - 1943

Nová monografia sa na základe historických prameňov snaží podať objektívny obraz o pôsobení a činnosti príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR. Spochybňuje najmä ťažiskový, dodnes pretrvávajúci mýtus marxistickej historiografie o celkovej nespoľahlivosti slovenských vojakov, ktorý dlhé roky symbolizovala najmä postava kpt. Nálepku. Zároveň podáva presný zoznam zbehnutých a zajatých slovenských vojakov, ich osudy, ako aj historické pozadie vojnových udalostí na Ukrajine a v Bielorusku, keď sa príslušníci nášho národa ocitli v gigantickom zápase dvoch zločinných ideológií – nacizmu a boľševizmu, ktoré tragicky zasiahli aj našu krajinu.

Prácu dopĺňajú dobové, posiaľ nepublikované fotografie a prílohy.

Cena: 200 Sk

Vladimír Palko, ml. - Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti

Kniha o utajenom monsterprocese s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti Bernardom Jaškom, Pavlom Kalinajom a ďalšími. Boli súdení za zločiny ohrozenia obrany republiky a vyzvedačstva, pretože prostredníctvom Štefana Uhrína informovali biskupa Michala Buzalku o niektorých operáciách ŠtB namierených proti rímskokatolíckej cirkvi. Rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 9. novembra 1949 obsahoval dva tresty smrti pre Pavla Kalinaja a Bernarda Jaška. Ostatných 20 osôb z vykonštruovanej skupiny súd odsúdil spolu na 93 rokov väzenia. Najvyšší súd oba rozsudky smrti potvrdil a tresty väzenia zvýšil spolu na 144 rokov.

Cena: 70 Sk

Milada Polišenská - Čechoslováci v gulagu a československá diplomacie 1945-1953

Autorka na základe dlhoročného štúdia našich i zahraničných archívov prináša doposiaľ neznámy pohľad na stále sa oslabujúce a po roku 1948 už často len formálne úsilie o návrat odvlečených československých občanov z táborov nútených prác v ZSSR. Okrem iných príloh je mimoriadne zaujímavý zoznam viac než 7 400 osôb (pri mnohých aj s odkazom na archívne pramene) odvlečených čs. občanov.

Zoznam deportovaných (formát PDF, veľkosť súboru: 643 kB)

Cena: 300 Sk

Slavomír Michálek - Prípad OATIS

Metódy a praktiky komunistickej Štátnej bezpečnosti pocítili na vlastnej koži nielen občania vtedajšieho Československa, ale aj cudzinci z "nepriateľského" Západu, ktorí sa u nás v tom čase zdržiavali. Jedným z nich bol aj Wiliam Nathan Oatis, dopisovateľ americkej tlačovej agentúry Associated Press. Oatis bol v roku 1951 obvinený z protištátnej špionážnej činnosti a odsúdený na 10 rokov väzenia.
Autor monografie Slavomír Michálek odkrýva Oatisov príbeh vo svetle amerických archívnych dokumentov, ako aj materiálov komunistickej tajnej polície.