English version

Likvidácia kláštorov v komunistickom Československu - Barbarská noc

Už pred rokom 1948 považovali československí komunisti rehole za dôležitý náboženský organizmus, ktorý neželateľne vplýva na obyvateľstvo a usmerňuje ho. Po uchopení moci komunistickou stranou vo februári 1948 sa mohli ich plány namierené proti reholiam uskutočniť. Prvé zásahy voči jednotlivým kláštorom sa objavovali už od leta 1948, kedy boli tieto, pod zámienkou že sú centrami protištátnej činnosti, likvidované. Hoci ich nebolo veľa, naznačovali smer, ktorým sa bude vývoj uberať. Realizácia plánov, ktoré štátna moc s rehoľami mala, sa kvôli iným akciám (ako bola napr. schizmatická Katolícka akcia v júni 1949, príprava tzv. cirkevných zákonov na jeseň 1949) mohla uskutočniť až v prvej polovici roku 1950.

Bezprostrednou prípravou na akciu „K“ (Kláštory) bol súdny proces s desiatimi predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorí boli obžalovaní z velezrady a vyzvedačstva. Úlohou procesu bolo odôvodniť pripravovaný zásah voči reholiam a spracovať verejnú mienku. Súdení rehoľníci sa po dôkladnom „spracovaní“ vyšetrovateľmi Štátnej bezpečnosti pri procese priznávali k svojej „protištátnej činnosti“, k nenávisti k „ľudovodemokratickému zriadeniu“, k sympatiám k „imperializmu“, k výrobe rôznych ilegálnych letákov, k ukrývaniu „nepriateľských agentov“, zbraní a cenných predmetov. Podľa rozsudku dostal jeden z obžalovaných doživotie (zhodou okolností jediný zo Slovenska – redemptorista Ján Mastiliak), ostatní tresty v celkovej výške 132 rokov.

Samotnú realizáciu akcie „K“ prevzala Štátna bezpečnosť. Bol vykonaný štátobezpečnostný prieskum kláštorov a zistili sa počty ich obyvateľov. Akcie sa mali zúčastniť príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení mali byť puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Začiatok akcie bol určený na štvrtok ,13. apríla 1950 o 24.00 hod.
V určený čas sa príslušníci ozbrojených zložiek začali dobýjať do kláštorov. Tam, kde im na výzvu neotvorili, dostali sa do objektov násilím. Po vniknutí do kláštorov rehoľníkov zhromaždili a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť reholí. Následne ich pripravenými autobusmi a nákladnými autami zvážali do tzv. sústreďovacích kláštorov Na celom Slovensku bolo v túto noc sústredených 881 rehoľníkov z 11 reholí.
Po akcii „K“ sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj akcia „K2“, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí, žijúcich v 76 kláštoroch. Po týchto dvoch akciách boli rehoľníci na Slovensku sústredení do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči.

Režim v tzv. sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Popri práci (lepenie vrecúšok, preberanie šípok, stolárske a krajčírske práce, práce v poľnohospodárstve) mali rehoľníci vyhradený čas na politickú prevýchovu. Komunikácia s vonkajším svetom bola úplne vylúčená, alebo sa obmedzovala na minimum. Najprísnejší režim bol v kláštore v Podolínci, kde sa nachádzal najväčší počet rehoľníkov. Objekt bol strážený ozbrojenou strážou so psami, pričom na strážnu službu boli určovaní strážcovia z Leopoldova a iných väzníc. Na budove kláštora boli postupne zamrežované okná a inštalovaný ostatný drôt. Na nádvorí bola vybudovaná strážna veža a okolie bolo v noci osvetľované reflektormi. Rehoľníci, ktorí porušili predpísaný poriadok boli trestaní samoväzbou v pivnici.

Po uskutočnení akcie „K“ sa pozornosť režimu obrátila na ženské rehole. Likvidácia ženských kláštorov dostala pomenovanie akcia „R“ (Reholníčky). V ich prípade mal byť postup miernejší, pričom sa malo ísť cestou ich „dobrovoľného“ odsunu a len v prípade, že by rehoľníčky kládli odpor, mala byť využitá pomoc bezpečnostných orgánov. Samotná akcia „R“ za začala 29. augusta 1950 o 8.00 hod. ráno. Počas realizácie akcie „R“ však došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhluknutiam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám a napadnutiu prítomných funkcionárov štátnej správy. V týchto kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za asistencie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti. V akcii „R“ bolo v dňoch 28. – 31. augusta 1950 sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov. Rehoľníčky boli sústredené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Ďalších viac ako 1600 rehoľných sestier však ostalo pracovať v nemocniciach, nakoľko režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.

Po obsadení kláštorov boli nešetrným zaobchádzaním zo strany štátnych orgánov zničené knižnice a rozkradnuté mnohé vzácne rukopisy, tlače, obrazy a nábytok. Samotné budovy získali najmä krajské a miestne národné výbory, rôzne administratívne úrady, telovýchovné spolky, detské domovy a pod. Komunistická štátna moc nazerala na rehole ako na nebezpečného ideologického nepriateľa, ktorý má značný vplyv na masy. Išlo však aj o hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý rehole spravovali. V správe pre politický sekretariát ÚV KSČ, ktorá bilancovala získané materiálne hodnoty, bol výsledok akcie označený za najväčší majetkový presun od privlastnenia majetku Nemcov, „znárodnenia“ a pozemkovej reformy. Inak povedané, išlo o rozsahom tretiu najväčšiu krádež od roku 1945. Najbolestnejším dôsledkom zásahov však boli strastiplné osudy tisícok rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí sa na niekoľko desaťročí stali prenasledovanou skupinou občanov.

Podľa štúdie: LETZ, Róbert: Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. In: MIKLOŠKO, F. – SMOLÍKOVÁ, G. – SMOLÍK, P.: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989 (1). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001, s. 128 – 142.

Ďalšia literatúra:
DUBOVSKÝ, Milan J.: Akcia kláštory. Martin: Matica slovenská, 1998.
DUBOVSKÝ, Milan J.: Akcia rehoľníčky. Martin: Matica slovenská, 2001.
VNUK, František: Akcie K a R: zásahy komunistického režimu proti reholiam v rokoch 1950 - 1956. Bratislava, 1995.
JUDÁK, Viliam – DANKOVÁ, S.: Exodus. Oslavujeme Ťa Bože. Nitra : Kňazský seminár sv. Gorazda, 1997,

Spomienková literatúra:
KOREC, Ján Chryzostóm: Od barbarskej noci. Bratislava : Lúč, 1990.
MACÁK, Ernest: Zápisky spoza mreží. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1996.
PETRÍK, Vincent: Posledná vila. Cambridge, Canada : Dobrá kniha, 1990.

NAJ.sk