Útvary pasov a víz na Slovensku

Organizačný vývoj útvarov pasov a víz

Krajské odbory a okresné oddelenia pasov a víz boli teritoriálnymi zložkami Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) zodpovednými za administratívnu agendu spojenú s vydávaním cestovných dokladov (najmä cestovné pasy a tzv. výjazdné doložky) v krajoch a okresoch. Vykonávali tiež dohľad nad cudzincami na území okresu, vystavovali im potrebné dokumenty a plnili úlohy pri zákazoch pobytu a vyhosťovaní cudzincov. Predstavovali základné výkonné články pasovej politiky štátu.

Krajské odbory a okresné oddelenia pasov a víz sa pri svojej činnosti riadili dobovými zákonmi, rozkazmi ministra vnútra a k nim vydanými smernicami. Medzi ich základné úlohy patrila ochrana socialistického štátneho a politického zriadenia. Činnosť útvarov pasov a víz bola preto do značnej miery definovaná mocenskými potrebami komunistickej strany. Útvary pasov a víz nezabezpečovali iba administratívne činnosti potrebné pre fungovanie cestovného ruchu, ale ich činnosť mala tiež politicko-represívny rozmer. Odmietnutie žiadosti o vydanie cestovného dokladu či cestovnej doložky alebo ich spätné odobratie bolo zo strany štátu zneužívané ako nástroj politickej represie. Obdobne vo viacerých prípadoch boli občania iných štátov vyhostení z Československa alebo im neboli vydané víza potrebné na vstup do Československa z politických dôvodov.

Československé bezpečnostné zložky boli predmetom neustáleho vývoja a častej reorganizácie z dôvodov vnútropolitického vývoja, zmien územnosprávneho členenia a tiež kvôli snahe o dosiahnutie ideálneho modelu riadenia bezpečnostnej administratívy. Z tohto dôvodu aj útvary pre problematiku pasov a víz podliehali častým zmenám ich organizačnej štruktúry.

Obdobie rokov 1945 – 1950

Začiatkom decembra 1945 vzniklo na II. sekcii Obrannej spravodajskej služby (VI. odbor) Povereníctva vnútra oddelenie zameriavajúce sa na posudky v pasových a vízových záležitostiach, pohraničný styk, cesty vládnych činiteľov a cudzích hostí. Toto oddelenie malo od začiatku roka 1947 označenie Z-VII a prešlo pod skupinu Štátnej bezpečnosti (ŠtB) VII. odboru Povereníctva vnútra. V náplni práce malo vysťahovanie Nemcov, výmenu obyvateľstva s Maďarskom, repatriáciu, evidenciu cudzincov, povoľovanie pobytu a pasové záležitosti.
V marci roka 1948 vznikla v Bratislave Zemská úradovňa ŠtB, ktorá riadila 19 odbočiek Štátnej bezpečnosti v regiónoch. Jej tretie oddelenie riešilo hospodárske a cudzinecké záležitosti a tiež previerku žiadateľov o cestovný doklad.

V januári 1949 vznikla v rámci Povereníctva vnútra Skupina I – bezpečnosť. V rámci nej tvoril Štátnu bezpečnosť odbor BA a jeho sektor BAp sa zaoberal pasovou, vízovou a cudzineckou agendou. V krajoch na Slovensku tieto úlohy podľa pokynov sektora BAp vykonával 5. referát 6. oddelenia (správne záležitosti) krajských veliteľstiev Štátnej bezpečnosti.

Obdobie rokov 1950 – 1953

V roku 1950 vzniklo v Československu ministerstvo národnej bezpečnosti (MNB), ktoré prebralo aj agendu cudzincov a cestovných pasov. Podriadené mu boli aj slovenské teritoriálne útvary bezpečnosti. Úlohy národnej bezpečnosti boli v krajoch a okresoch vykonávané priamo ministerstvom alebo prostredníctvom krajských a okresných veliteľstiev národnej bezpečnosti a veliteľstvom Štátnej bezpečnosti.

Začiatkom roka 1951 vykonával na Slovensku pasovú, vízovú a cudzineckú agendu v rámci krajských veliteľstiev ŠtB ich korešpondenčný referát. Na celoštátnej úrovni táto agenda spadala pod evidenčný odbor MNB. V roku 1952 vznikol jeho rozdelením pasový odbor MNB v Prahe. Pražský pasový odbor mal v Bratislave svoju pobočku s právomocou pre územie Slovenska. Bratislavské pasové oddelenie sídlilo na Ulici februárového víťazstva v budove Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti. Slúžilo na sústreďovanie žiadostí o udelenie pasov zo Slovenska. Žiadosti prešetrovali okresné veliteľstvá Zboru národnej bezpečnosti a krajské veliteľstvá Štátnej bezpečnosti. Po prešetrení boli žiadosti predložené na rozhodnutie pražskému pasovému odboru MNB. Súkromné zahraničné cesty neboli v rokoch 1949 až 1953 povoľované vôbec.

Obdobie 1953 – 1963

O cudzineckú problematiku a výdaj cestovných dokladov sa až do 60. rokov zložky Štátnej bezpečnosti delili so zložkami Verejnej bezpečnosti (VB) a ministerstvom zahraničných vecí (MZV). Úlohou Štátnej bezpečnosti bolo preverovanie žiadateľov z bezpečnostného, politického a straníckeho hľadiska. Príslušníci Štátnej bezpečnosti preverovali tak osoby žiadajúce o výjazd do cudziny, ako aj osoby žiadajúce o trvalý pobyt v Československu.

Útvary Verejnej bezpečnosti fungovali ako zberne žiadostí o cestovné doklady a výdajne dokladov - občania Československa a cudzinci tak nemuseli prichádzať do styku s príslušníkmi Štátnej bezpečnosti, ktorí ich žiadosti preverovali. Útvary Verejnej bezpečnosti tiež vydávali priepustky do hraničného pásma a priepustky pre malý pohraničný styk, viedli ohlasovaciu a pobytovú agendu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti. Na krajských správach ministerstva vnútra (KS MV) zabezpečovali tieto úlohy oddelenia preukazov a oddelenia cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti.

Vydávanie československých pasov a víz patrilo v rokoch 1951 až 1958 pod právomoc MZV, ktoré tieto dokumenty vydávalo na základe vyjadrenia ministerstva vnútra (do 14. 9.1953 na základe vyjadrenia MNB, ktoré sa po tomto dátume zlúčilo s ministerstvom vnútra (MV). MZV do roku 1956 prijímalo aj žiadosti o vycestovanie do všetkých štátov sveta, od roku 1956 tieto žiadosti prijímali okresné oddelenia Verejnej bezpečnosti. Ešte do roku 1962 MZV vydávalo cestovné doklady k hromadným bezdevízovým recipročným zájazdom do európskych kapitalistických štátov, neskôr táto agenda prešla pod krajské zložky Verejnej bezpečnosti. MZV si aj naďalej ponechalo právomoc vydávať diplomatické a služobné pasy pre pracovníkov zahraničnej služby.

V rámci celého Československa plnil v rokoch 1953 až 1957 úlohy na úseku pasov a víz III. zvláštny odbor MV, ktorý nahradil pasový odbor MNB. Patril medzi centrálne útvary Štátnej bezpečnosti, preveroval a registroval žiadateľov o cesty cez štátnu hranicu v oboch smeroch, riadil činnosť oddelení pasovej kontroly na hraničných prechodoch a, udeľoval cudzincom víza a povolenia k trvalému pobytu v Československu. Preveroval najmä to, či žiadatelia o pas alebo víza vyhovujú z hľadiska štátnej politickej a straníckej línie. Mal štyri oddelenia: 1. oddelenie preverovalo žiadosti o cestu do cudziny, 2. oddelenie žiadosti o cestu do Československa – víza a trvalý pobyt, 3. oddelenie boli evidencie a registratúra spisov a kontrola prechodov štátnej hranice a 4. oddelenie prijímalo žiadosti a vydávalo cestovné doklady. Na krajskej úrovni vykonávali previerky žiadateľov o zahraničné cesty vnútorné oddelenia KS MV. Všetky cesty do zahraničia museli byť schválené komisiou pre záležitosti pasové a vízové tvorenou ministrom vnútra, ministrom zahraničných vecí, ministrom zahraničného obchodu a vedúcim medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
Od roku 1956 sa s rozvojom turistického ruchu postupne začali povoľovať súkromné a organizované turistické cesty do socialistických zemí a v malej miere aj do iných štátov sveta.

V roku 1958 bol III. zvláštny odbor zrušený a štátno-bezpečnostná agenda, ako aj preverovanie osôb, prešli pod I. zvláštny odbor MV, ktorý bol tiež zložkou Štátnej bezpečnosti. Každá osoba žiadajúca o cestovné doklady, či išlo o občana Československa alebo o cudzinca, musela byť preverená orgánmi ŠtB, alebo VB. Osobám, pri ktorých sa zistili prekážky štátno-bezpečnostného alebo kriminálneho charakteru, cestovné doklady vydané neboli. Osobitne boli preverované najmä žiadosti občanov o cesty do kapitalistických štátov, do ázijských socialistických štátov, do Nemeckej demokratickej republikya Juhoslávie. Na krajskej úrovni vykonávali previerky žiadateľov o tieto cesty I. zvláštne oddelenia KS MV, ktoré si vyžadovali vyjadrenia a posudky od príslušných krajských kontrarozviednych a rozviednych zložiek ŠtB. I. zvláštne oddelenia ďalej zasielali žiadosti o cestovné doklady spolu s posudkami a odporúčaniami na rozhodnutie svojmu nadradenému centrálnemu útvaru - I. zvláštnemu odboru. I. zvláštny odbor vykonával pred rozhodnutím lustrácie vo svojich evidenciách a v evidenciách československej rozviedky (I. správa MV) a podľa potreby spolupracoval aj s inými zložkami ŠtB alebo so zložkami VB. V závažných prípadoch, kde sa vyžadovalo zahranično-politické zhodnotenia žiadateľa (napríklad pri žiadostiach o vysťahovanie, pri vysokom služobnom postavení žiadateľa, ak cudzie zastupiteľské orgány mali na ceste záujem a iné), previedol I. zvláštny odbor vyhodnotenie materiálov a tie predložil na rozhodnutie vládnej Zvláštnej komisii pre veci pasové a vízové. Podobne I. zvláštny odbor postupoval pri žiadostiach o udelenie víz osobám z kapitalistických štátov. Návštevníkom Československa vydávali víza zastupiteľské orgány Československa na základe súhlasu MZV. V prípade návštevníkov kapitalistických štátov rozhodlo MZV podľa stanoviska I. zvláštneho odboru MV. Rozhodovanie o cestách občanov Československa do Sovietskeho zväzu a európskych socialistických štátov patrilo do kompetencie I. zvláštnych oddelení KS MV. Obzvlášť závažné prípady posudzovali komisie pri krajských národných výboroch na základe materiálov pripravených I. zvláštnymi oddeleniami KS MV. Žiadosti občanov o cestovné doklady prijímali útvary VB, ktoré od roku 1958 cestovné doklady aj vydávali na základe rozhodnutí I. zvláštneho odboru MV a I. zvláštnych oddelení KS MV.

Časť administratívnej agendy bývalého III. odboru bola presunutá k cudzineckému odboru na Hlavnej správe Verejnej bezpečnosti (HS VB), kde vznikol zahraničný odbor HS VB. Tento útvar riešil evidenciu cudzích štátnych príslušníkov, osôb bez štátnej príslušnosti a administratívne úkony ako žiadosti, odvolania a urgencie. V septembri 1958 prebehlo na HS VB a krajských správach VB zlúčenie zahraničných odborov a odborov občianskych preukazov do odborov zahraničnej agendy a občianskych preukazov (OZOP). OZOP prijímali a preverovali žiadostí československých občanov o cesty do zahraničia, vystavovali im cestovné doklady, viedli ohlasovaciu a pobytovú agendu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti a vystavovali im víza. Vydávali tiež doklady pre obmedzený prechod štátnych hraníc, povolenia k rozhovorom na hraniciach a evidenciu prejazdu hraníc zahraničnými vozidlami.

Obdobie 1963 – 1989

V roku 1963 vznikla Správa pasov a víz (SPV) v Prahe. Jej činnosť spočívala najmä v rozhodovaní o žiadostiach cudzincov o vstup na územie Československa, v realizácii rozhodnutí o zákazoch pobytov cudzincov na území Československa, vo vyhosťovaní cudzincov a v zaraďovaní cudzincov na index nežiaducich osôb. Ďalšiu agendu tvorila pasová problematika československých občanov v cudzine, výdaj výjazdných doložiek pre služobné cesty do zahraničia a rozhodovanie o žiadostiach občanov o návrat do Československa.
SPV v Prahe metodicky riadila krajské odbory pasov a víz a tiež slúžila ako odvolací orgán voči ich rozhodnutiam. Po vzniku federálneho usporiadania štátu v roku 1968 sa SPV rozdelila na SPV MV Českej socialistickej republiky a SPV MV Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Na federálnej úrovni sa vykonávalo iba vydávanie víz cudzincom a zákazy pobytu cudzincov na území republiky, túto činnosť vykonával cudzinecký odbor MV ČSSR. Po roku 1970 však tieto subjekty boli opätovne zlúčené do Federálnej správy pasov a víz. SPV SSR síce formálne naďalej existovala, ale iba ako organizačná zložka centrálneho federálneho útvaru. Po roku 1974 bol centrálny útvar SPV opäť premenovaný na Správu pasov a víz federálneho ministerstva vnútra (SPV FMV). Slovenská SPV sa pretransformovala na IV. odbor SPV FMV, ktorý v obmedzenom rozsahu riadil pasovú a cudzineckú politiku na Slovensku. V roku 1988 bola v rámci reorganizácie ministerstva vnútra zrušená dovtedajšia SPV a vznikla Správa pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti. Reforma však v organizácii a činnosti SPV nepriniesla zásadnejšie zmeny.

Nová štruktúra útvarov pasov a víz v krajoch bola vytvorená v roku 1963 zlúčením častí I. zvláštnych oddelení krajskej správy ministerstva vnútra (útvary ŠtB) a častí útvarov OZOP správ VB. Keďže tieto novovzniknuté útvary mali plniť aj úlohy kontrarozviedky (napríklad vykonávanie pohovorov s občanmi ČSSR pri ich cestách do zahraničia, pohovorov s vízovými cudzincami a typovanie vhodných osôb pre potreby československej kontrarozviedky), boli postupne doplnené o príslušníkov z iných útvarov ŠtB.
Krajské oddelenia pasov a víz ministerstva vnútra sa delili na pasové skupiny a vízové (cudzinecké) skupiny. Pasové skupiny preberali a vybavovali žiadosti československých občanov o cesty do zahraničia, vrátane lustrovania žiadateľov. Vykonávali pohovory s osobami žiadajúcimi o cestovný doklad a ich spravodajské vyťažovanie po návrate z cudziny. Vízové skupiny vystavovali cudzincom víza a viedli ohlasovaciu a pobytovú agendu cudzincov. Pod krajské útvary spadali aj skupiny pasov a víz v okresoch.
Pokiaľ občania Československa plánovali vycestovať do západných krajín alebo sa do nich vysťahovať, o ich žiadostiach sa rozhodovalo na kraji. Okresné skupiny pasov a víz sa síce k týmto žiadateľom vyjadrovali, avšak slúžili najmä ako zberňa žiadosti a výdaj dokladov v rámci okresu.

V roku 1966 došlo rozkazom ministra vnútra č. 12/1966 k zmene krajských správ ministerstva vnútra na krajské správy Zboru národnej bezpečnosti (KS ZNB), v ktorých boli týmto rozkazom zriadené krajské oddelenia a okresné skupiny pasov a víz. V roku 1971 sa krajské oddelenia pretransformovali na krajské odbory pasov a víz.
Náčelníci krajských správ ZNB koordinovali súčinnosť jednotlivých zložiek ZNB v kraji pri plnení ich úloh a kontrolovali dodržiavanie riadiacich aktov ministrov vnútra. Metodicky však odbory pasov a víz naďalej riadila centrálne pôsobiaca SPV v Prahe. Toto metodické riadenie spočívalo napríklad v príprave interných predpisov, plánov činnosti a kontrole ich plnenia.

V roku 1977 vznikli okresné správy ZNB, v rámci ktorých pôsobili okresné oddelenia pasov a víz. Riadiacu právomoc nad náčelníkmi okresných oddelení pasov a víz mal zástupca náčelníka okresnej správy ZNB pre Štátnu bezpečnosť (tj. veliteľ Štátnej bezpečnosti v okrese). Oddelenia pasov a víz v okresoch prijímali žiadosti a vydávali doklady k súkromným a turistickým cestám do zahraničia a taktiež žiadosti občanov o vysťahovanie sa. Preverovali aj všetkých žiadateľov o československé pasy a víza v rámci okresu a zaujímali k ním stanovisko. Boli riadené krajskými odbormi pasov a víz, ktoré tiež slúžili ako odvolacia inštancia proti ich rozhodnutiam.

V roku 1979 bolo v rezorte ministerstva vnútra v Bratislave vytvorených päť obvodných správ Zboru národnej bezpečnosti, ktoré boli postavené na úroveň okresných správ Zboru národnej bezpečnosti a podľa ich vzoru mali aj vlastné pasové a vízové oddelenia.

Správa pasov a víz ZNB bola k 15. februáru 1990 zrušená rozkazom ministra vnútra ČSSR Richarda Sachera č. 16/1990. Rozkazom ministra vnútra č. 17/1990 boli zrušené k rovnakému dňu aj útvary pasov a víz v krajoch a okresoch republiky. 16. februára 1990 bola Správa pasov a víz ZNB nahradená Úradom FMV pre pasovú službu a cudzineckú agendu.