Archívne fondy ÚPN

Úvod

Žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom. Povinnosťou štátu je sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov z obdobia neslobody 1939-1989. Túto povinnosť NR SR presunula zákonom 553/2002 Z. z. na Ústav pamäti národa.

Projekt Štruktúra archívnych fondov Archívu Ústavu pamäti národa je zameraný na poskytnutie informácií o archívnych fondoch a zbierkach, ktoré podľa zákona 553/2002 Z. z. boli štátne orgány povinné odovzdať Ústavu pamäti národa. Písomné a iné dokumenty z činnosti represívnych orgánov z obdobia neslobody sa tak stali archívnymi dokumentmi a tvoria súčasť národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

Projekt vychádza z klasických archívnych syntetických pomôcok - sprievodcov po archívnych fondoch. V slovenskom meradle je jedinečný, nakoľko neposkytuje len základné informácie. Je to prvý pokus o vytvorenie elektronického informačného systému archívu v našich podmienkach. Znamená to, že vedeckí bádatelia i laická verejnosť môžu okrem zistenia základných údajov (časové rozpätie a rozsah archívnych fondov a zbierok) aj priamo listovať v pôvodných analytických pomôckach a vyžiadať si  podľa kritérií určených bádateľským poriadkom pomocou elektronickej žiadanky dokument na štúdium.

Ústav pamäti národa počas viac ako troch rokov postupne prebral od štátnych orgánov a fyzických osôb archívny materiál v množstve 1783 bežných metrov (bm). V správe Archívu Ústavu pamäti národa je v súčasnosti rekordných 638 archívnych fondov a zbierok.

Archívne fondy sú organicky zaradené do štruktúrovanej klasifikačnej schémy, vyhotovenej z hierarchicko-kompetenčného a chronologického hľadiska a rozdelenej na 13 vecných skupín. Východiskami pri jej tvorbe boli predovšetkým organizácia bezpečnostných zložiek, pôvodná manipulácia s archívnymi fondami, ako aj účelové a praktické potreby bádania.

Zoznam vecných skupín

© Ústav pamäti národa 2007-2016. Všetky práva vyhradené.